Po rade kórejských gitár značky PRS sa mi dostala do ruky Mira. Mira bola síce kedysi moja frajerka, ale o nej sa rozpisovať nebudem. Model americkej značky Paul Reed Smith nesie totiž práve toto meno. Pochybujem, že aj v tomto prípade Mira znamená ženské meno, no napriek tomu je naozaj veľmi pekná!
Všetky gitary PRS sú dizajnérsky veľmi vydarené dielka. Jedno krajšie ako druhé, a treba povedať, že rovnako americké ako aj kórejské modely. V PRS určite na dizajn prihliadajú s plnou vážnosťou. Vypracované detaily nástrojov hovoria o vysokej remeselnej zručnosti a tvrdej výstupnej kontrole.
Táto gitara je určená širokým vrstvám používateľov. Aj keď je viac doma vo zvukoch skreslených ako čistých.
Gitara je konštruovaná ako mahagónová doska s javorovým vrchom, preto to označenie Maple top! Javorová doska je nádherne štruktúrovaná a je ozdobou nástroja. Malým prekvapením je pevná kobylka, o ktorej som si asi dva dni myslel , že je úplne nepohyblivá. Až neskôr mi môj šikovný technik Viki prezradil, že sa vzadu nachádzajú malinké imbusy na prispôsobenie oktáv. Oktávy sa však ladia len ako celok, jednotlivo sa struny nenastavujú. V PRS si veria! Asi právom. Struny idú netradične vrchom kobylky, no pri hre to vôbec nevadí a beriem to ako konštrukčnú zvláštnosť, s ktrou som nemal najmenší problém. Nasledujú dva skvelé snímače.
PRS výraba svoje vlastné snímače a tieto dva čierne otvorené humbuckery fungujú presne tak ako treba. Naviac s možnosťou rozopínania cievok sa zvyšuje nielen zvuková farebnosť gitary, ale aj využiteľnosť nástoja. Výstupný signál sa ovláda jedným volume a jedným tone potenciometrom.Rozopínanie snímačov sa ovláda klasicky, dvojpolohovým prepínačom. Toto celé je inštalované na čiernom trojvrstvovom pickguarde svojského tvaru. Jacková samica sa nachádza ako pri Gibson modeloch na bočnej hrane tela. Vrchná javorová doska s úpravou sunburst je veľmi príjemne a ergonomicky vytvarovaná do pekného finálneho dojmu.
Zadná stena gitary je čierna a plynulo prechádza do lepeného krku. Ten je kapitolou samou o sebe. Fantasticky sedí v ruke a je jeho vytvarovaniu bola venovaná veľká pozornosť. Je pohodlný, ruku neunavuje a človek má pocit, že na ňom hrá snáď už desiatky rokov. Hmatník je palisandrový a má plné dve oktávy. Polohové značky sú perleťové kolieska, vnútri s intarzovaným polmesiacom. Na hlave svieti zlatý plastický nápis Paul Reed Smith a na kryte natavenia krku je vygravírovaný nápis modelu Mira. Mechaniky sú vlastnej konštrukcie, zamykateľné a bezchybne fungujúce. Vzadu na hlave je ručne napísané výrobné číslo gitary.
Už nasucho hrá silno, ale treba ju zapojiť!
Ako býva zvykom, gitaru som zobral na akcie. Gitara má hrať v kapele a až tam sa ukáže ako hrá v konfrontácii s inými nástrojmi. Mira je všeobecne použiteľná gitara, ale ja osobne by som ju videl viac v rocku ako v pope. Aj po rozopnutí snímačov na single z toho Tele nebude, ale myslím že to ani nebolo cieľom amerických konštruktérov. Čisté zvuky sú veľmi pekné, prierazné a určite ich v kapele nemusíte uchom loviť. Nechcú sa hrať na Fender a to je mi sympatické. Je to plus aj nástroja aj firmy, že nekopíruje overený čistý zvuk, ale ide svojou cestou. Ani humbuckerový čistý zvuk nie je na zahodenie, dokonca trošku pripomína čistý Gibson sound. Po vytočení na skreslený zvuk, Mira predsalen ožije ešte viac . Zvuk či na beglajt, či na sólovú hru je skvelý! Iné slovo použiť neviem. Gitara ide krásne za rukou zvuk je vyvážený plný a svojim spôsobom lahodný. Pri tomto spojení pohodlia hry a skvelého zvuku zaplesá každé rockové srdce. Gitara ide prirodzene a ľahko do väzby, no napriek tomu snímače nepískajú ani pri vysokých hlasitostiach. Gitaru som mal na jednej menšej akcii pre asi 200 ľudí a druhý deň vo veľkej sále PKO. Aj na menšom aj na veľkom pódiu sa nástroj zvukovo nestratí a kolegovia chválili.
Na rozdiel od kórejských modelov opatrených gigbagmi sú USA modely vybavené kufrom PRS. Gitaru som na dva dni dal aj môjmu technikovi Viktorovi a jeho názor tento test myslím, len obohatí.
Pridám pár mojich postrehov:
Hneď po prvom brnknutí do strún ma gitara potešila mierne vyšším dohmatom, ktorý osobne preferujem. Druhá vec, ktorá ma pri hre upútala bola zaujímavo riešená kobylka. Svojimi oblými hranami zaručene nespôsobí žiadne otravné krvácajúce škrabance na pravej ruke (ako sa mi na tune-o-matic párkrát stalo). Už nasucho znela gitara vyrovnane, konkrétne a dosť hlasno. Po zapojení do aparátu (Soldano HR 50, box Marshall JCM 800) sa tieto vlastnosti gitary ukázali v plnej kráse. Hlavne v priamom porovnaní s Gibson SG bolo počuť citeľný nárast dynamiky a väčšej priestorovosti vo zvuku. Tieto vlastnosti pripisujem aj slabším snímačom na PRS, vďaka čomu je zvuk každej struny veľmi čitateľný. Na druhej strane, pri palm mutingu na prázdnych strunách boli slabšie snímače nevýhodou, gitara sa trochu blatila nemala taký attack aký by bol potrebný. Celkovo by som zvuk MIRY charakterizoval ako ,,chrumkavý´´, a hru na nej ako prudko návykovú. Potešila ma možnosť rozopínania snímačov, zvyšuje to možnosti gitary. Rozopnutím na single a stiahnutím volume na gitare je možné získať čistý zvuk bez akéhokoľvek kontaktu s aparátom (ocenia majitelia jednokanálov). Pri hre s kapelou gitara nesklamala, pekne zapadla medzi ostatné nástroje bez toho aby vyčnievala z celkového zvuku kapely.
Dojmy z gitár PRS sú väčšinou: ,,musím to mať!´´, a priznám sa, aj mňa gitara chytila. Hrá sa na nej veľmi ľahko, tón netreba dolovať(čo môže byť aj mínus), a je veľmi ľahká. Ale zas….v podobných porovnaniach gitár a aparátov si veľmi cením názor negitaristov, lebo nie sú zaťažený rôznymi našimi poverami a bájkami. Aj v tomto prípade gitaru vystihol môj bubeníček : ,,hrá to super, ale to ste nepočuli ten Gibson!´´(LP Standard ´1977 ktoré som mal požičané týždeň dozadu). Osobne by som asi volil ten Gibson…
