Gitara, ktorá sa mi pred nedávnom na pár dni doma zabývala bol Les Paul. Na prvý pohľad úplne bežný typ klasického tvaru tela, aj hlavy, klasickej gibsonovskej konštrukcie a designu. Vrchná doska z pekného žíhaného, "knihovo" otvoreného javoru. Farbu prednej strany tela by u Gibsonu nazvali asi "tobacco burst". Lemovanie tela, krku a hlavy vychádza zo zdobenia Les Paulu Standard. Tomuto modelu by zodpovedal aj palisandrový hmatník, vykladaný ovšem obdĺžnikovými blokmi miesto tzv. "trapezoidov". Jednoduchú čiernu hlavu krášli iba perleťou vykladané logo "Keller". Krk je z jedneho kusu mahagónu, boky hlavy sú dolepované ďalšími kúskami mahagónu.
Až doteraz bolo všetko v podstate klasika jak od Gibsonu. Telo, respektíve materiál tela použitý k výrobe už taká klasika nie je. Približne polovicu stredu šírky tela pod vrchnou javorovou doskou tvorí poctivý ťažký prastarý kubánsky mahagón. Ďalej ku krajom nasledujú niekoľko centimetrové pásy slivky a kraje tvoria asi rovnako hrubé pásy znovu mahagónu. Aby telo gitary odspodu pôsobilo jednoliato, je prikryté dvoma tenkými stredom rezanými plátkami akejsi koreňovice. Pôvod koreňovice, ani presnejší pôovod alebo druh použitej slivky sa ma nepýtajte, lebo ho neviem. Však som dopredu upozorňoval, že objektivitu v dnešnej recenzii nehľadajte :).
Ešte som nespomenul, ako som sa vlastne k recenzii tejto gitary dostal. No úplne jednoducho. Rôzni kamaráti a známi mi pod zámienkami úprav a oprav eletriky, či celkového štelovania takéto nástroje z času na čas požičiavajú domov, keďže vedia, že som fanúšik hand made :). Podobne som mal na výmenu elektriky aj túto gitaru, takže som mal veľa príležitosti vyobzerať si ju zvonku, aj zvnútra. A robota je tu odvedená po všetkých stránkach dokonalá. Ale postupne…
Povrch gitary tvorí tenučká vrstva nitrolaku. Všetko je síce pekne lesklé, ale zároveň pôsobí celkom prírodným dojmom – občas presvitne aj nejaký ten pór dreva a tak… Ak sa stotožníme s bežným tvrdením (aj keď nie celkom pravdivým), že dobrý Les Paul musí byť ťažký, tak toto by bol kvalitatívne Les Paul prvej 10-tky svetových Les Paulov :). Alebo ešte raz pre tých, ktorým sa zdá, že píšem zložito – toto je sakra ťažká gitara :). Ale nevadí – však dobrý Les Paul má byť ťažký :). Profil krku je podľa mňa adekvátny a viac nedokážem napísať. Skrátka taký, ako má byť :). Inak dohmat, radius hmatníku, tvar krku, celkové pohodlie – 101%.
Zvuk nasucho… tu sa už asi začínaju oproti originálným alebo aspoň "materiálovo" presným“ Les Paulom prejavovať odlišnosti použitých drevín tela. Nábeh tónu, priebeh, sustain, základné črty a vlastnosti – to všetko je také, ako by človek od podobnej gitary čakal. Ale farba tónu je trochu iná, svojská, originálna a navyše aj celkom pekná. A presne to isté a možno ešte trochu znásobené sa ozve aj po zapojení do zosilovaču. Rýchly nábeh, dlhý priebeh, pomalé doznievanie, ľahko sa ozývajúce flažolety + čosi exotické vo farbe zvuku. A ten sustain – "nekonečný" v každej polohe a na každej strune. A v podstate na novej, ešte nie moc vyhratej gitare ! Teda takto – niežeby každý jeden tón doznieval 4 minúty, to fakt nie. Ale priebeh znenia má naozaj po celej dĺžke hmatníka veľmi konštantný charakter. Kým začne počuteľne slabnúť, tón zneje takmer bez zmeny, čo má za následok, že hráčovi sa nakoniec zdá sustain ako nekonečný :). Ono je to samozrejme hlavne o psychológii hráča, ale tá je predsa najdôležitejšia :).
Na záver hádam len, že pri kobylke bol osadený Seymour Duncan SH4 a pri krku Seymour Duncan SH2N, čo je celkom príjemná a funkčná kombinácia snímačov. Ovladanie a prepínanie je klasické, ako u Gibsonov.
Ako vyplýva z úvodu, negatíva nebudú žiadne :). To, čo by aj niekto chcel prezentovať ako negatívum, ja vyzdvihnem ako pozitívum – táto gitara nehrá ako žiaden obyčajný Gibson z obchodu a ani ebayu – táto gitara hrá rovnako kvalitne a pritom originálne a to ju robí … (nech si každý doplní sám :) ).
