Arai Matsumoku alias gitara Johny Pro II – recenzia

Jún 21st, 2005
Napísal:
Kategória: Testy

Ide o nástroj made in Japan zo 70-tych rokov. Konštruovaný je systémom priebežný krk + dolepené boky tela (neck thru body). Krk je zlepený zo 7 plátov javoru. Tri z nich sú napustené tmavým moridlom, čo pôsobí, akoby boli z iného materialu. Takto konštruovaný krk úplne minimalizuje možnosť, že by sa mohol po rokoch (v tomto prípade cca 30) skrútiť do vrtule alebo zohnúť do tzv. "S". Inak je to konštrukcia, ktorá sa dodnes bežne využíva pri basgitarách, ktoré majú vďaka silnejšiemu ťahu strún väčšie predpoklady na deformácie. Hmatník je palisander. Telo tvoria 2 kusy dreva dolepené po stranách krku. V skutočnosti je telo zo svetlého dreva namoreného na tmavo. Podla kresby je to s najväčšou pravdepodobnosťou jaseň.

 

Designom vychádza gitara z nástrojov Alembic, čo je americká firma, známa hlavne v 70-tych rokoch. Typické pre ňu boli priebežné krky a "drevené looky". Logo na hlave nápadne pripomína logo Aria Pro II, čo je dodnes známa firma. Prevedením a vzhľadom pripomína gitara zopár dalších japonských značiek gitár z toho obdobia – Westone, Vantage, Aria Pro II (niektoré z nich dodnes kolujú svetom, aj po Slovensku)… Nie je to žiadna náhoda, všetky tieto nástroje sa vyrábali v jednej fabrike Arai Matsumoku a mnohé vyzerali veľmi podobne, aj kvalitou boli na podobnej – treba povedať veľmi vysokej úrovni. Vo fabrikách Arai Matsumoku sa vyrábali v 70-tych rokoch aj prvé japonske Washburny a japonské Epiphone. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa dá predpokladať, že Johny Pro pochádza práve odtiaľto, preto aj tá nápadná podoba loga.

 
Arai Matsumoku alias gitara Johny Pro II

Gitara ma veľmi kvalitný vysoko lesklý lak, pravdepodobne polyester. Napriek značnému veku vyzerá až na pár "buchnutin" a škrabancov ako nový. Koncepciou ide v podstate o Les Paul – krátka menzúra, 22 pražcov, 3+3 ladiace mechaniky, 2x humbuckery, pevná kobylka tune-o-matic, pevný strunník, 3 polohový prepínač a 4 potenciometre. Od pravého Les Paulu sa líši okrem tvaru len použitými materialmi a priebežným miesto vlepeného krku, čo ma ale v praxi na zvuk podobný vplyv. Konštrukčne detaily ako uhol medzi hlavou a krkom a medzi krkom a telom má s Les Paulom spoločne.

 

Na gitaru sa hrá veľmi príjemne, hrany tela sú pekne zagulatené, hrúbka tela je podobná ako pri Stratocasteri. Gitara má tendenciu trochu padať na hlavu, ale nie až tak, ako napriklad niektoré Gibson SG. Krk je pomerne masívny, niekomu to môže trochu prekážat. Ja mám to šťastie, ze s krkmi problémy nemám, tých zopár grifov čo viem, zahrám v podstate na akejkoľvek gitare. Inak niektoré Gibson Les Paul alebo SG zo začiatku 70-tych rokov mali krky ešte masívnejsie. Zvuk je nasucho pomerne tichý a zvonivý, pri tlmení hrubých strún sa trochu zvýraznia basy a zvuk spevnie. Nábeh tónu je po brnknutí celkom rýchly a zvuk leze z gitary doslova sám od seba. Je to skorej taká pocitová vec, ale takto podobne sa správajú aj Les Pauly a je to vplyv práve konštrukcie nástroja. Podobne je to aj s flažoletmi – ozývajú sa jedna radosť. Sustain je veľmi slušný a celkovo je gitara v tomto smere na veľmi vysokej úrovni.

 

V čase, keď som ju mal doma som nemal k dispozícii žiadny aparát, iba simulácie. Netrúfam si teda seriozne zhodnotiť snímače. Tento typ však poznám, hral som už na gitary so snímačmi podobného pôvodu a veku. Prezrádza ich okrem iného neštandardý rozchod strún – 48mm medzi dvoma krajnými pólovými nástavcami. Štandard bol vtedy 50mm, pri dnešných modeloch určených k Floyd Rose to býva viac, 51-52mm. Tento typ snímačov máva feritové magnety a dost silný výstup. Zvukovo nie sú uplne zlé, majú trochu zastretý a "tuhý" zvuk. Celkom dobre reagujú na flažolety. Pre metalistu s obyčajnejším aparátom môžu byť ideálne. Takto nejak sa mi javili aj konkrétne tieto dva na simulácii, ale bez aparátu ťažko hodnotiť. Najväčšou slabinou je, že pri väčšej hlasitosti pískaju, takže aby sa s nimi dalo normálne hrať, treba ich zaliať do vosku.

Arai Matsumoku alias gitara Johny Pro II

Jedinou smutnou stránkou je to, že niektorý z bývalých majiteľov na gitare vymenil ladiace mechaniky. Na japonské gitary z toho obdobia sa osádzali väčšinou mechaniky ešte neznámej a lacnej firmy Gotoh, ktoré už vtedy boli na vysokej kvalitatívnej úrovni. Na túto gitaru ktosi velmi necitlivým spôsobom osadil mechaniky Jolana, ktoré sú veľmi nekvalitné. Oni sa síce dajú rozobrať a jemne kombinačkami poohýbať, aby mali plynulý a jemný chod, no vydrží to len zopár mesiacov. Predstavujem si, že ten, kto gitaru predával sa na pôvodné mechaniky ulakomil a dal tam prvé čo našiel. Mohol to spraviť aspoň s väčšou šikovnosťou.

 

Ak by som mal gitaru kvalitatívne niekam zaradiť, určite to nebudem porovnávať s tým, čo sa dá kúpiť za 5000,- Sk. Odmysliac si v súčasnosti možno trošku nemoderný design, viem si na nej predstaviť hrať najtvrdšie odnože metalu a kľudne na druhej strane blues, či jazz. Keby som mal porovnávať s vyššími modelmi Les Paulov od súčasného Epiphone, táto gitara má napríklad kostený nultý pražec s mosadznou vložkou oproti plastovému Epi, ktorý som už na najdrahšom Les Paul Custom videl osadený tak, že gitara mala problém s ladením. Keby som mal porovnávať s "epifoňáckou SG" (G 400), tou lepšou, čo vyrábajú, táto gitara by mala rozhodne lepší sustain. Ak niekedy takúto gitaru uvidíte, vyskúšajte si ju. Podla môjho názoru v kategórii dajme tomu do 15 000,- sa bude len ťažko hladať podobná gitara. Byť majiteľom, kúpim si akurát nové snímače a z estetických dôvodov možno novú kobylku a strunník. A hlavne 30 ročná dobre urobená gitara hrá predsa len trochu ináč, ako gitara, ktorá ešte pred pol rokom rástla v lese. Gitary od Matsumoku sa dodnes vyskytujú medzi gitaristami, v inzerátoch, či bazároch, okrem týchto designov aj veľa podarených kopii konkretnych modelov (Les Paul, Stratocaster…).

Mimochodom majiteľ je kamarát MartinaLM a dúfam, že sa neurazí, ak si nespomeniem v rýchlosti na jeho meno…
[diskusia k článku]




2018 Copyright Gitaristi.sk. All rights reserved.