Pri príležitosti výmeny elektróniek v predzosilovači v mojom starom Hiwatte DR504 som sa rozhodol, že potestujem a porovnám zvuk niekoľkých sád rôznych značiek. Doteraz som v ňom mal 3 staré, dovtedy nepoužívané Tesly E83CC zo 70tych rokov (vojenské verzie so zlatými kontaktmi) a 1 ECC81 od JJ, keďže k tesláckej ECC81 som sa nemohol dostať a dokonca sa mi zdá, že ich ani nevyrábali. Koncové lampy mám momentálne 2 staré bývalé východonemecké RFT EL34.
Ako druhú sadu som tam dal staré cenné britské Mullard lampy zo 60tych rokov (vymenil som všetky, aj ECC81), ktoré sú považované za zrejme najkvalitnejšie elektrónky vôbec a audiofili na celom svete sa o ne doslova trhajú a ceny tomu aj zodpovedajú a často dosahujú sumy niekoľko tisíc za jednu elektrónku. Tieto lampy boli používané, ale výsledky meraní ukázali, že majú podobné hodnoty ako nové, hoci majú okolo 40 rokov. Keď som prvýkrát udrel do strún, tak som ostal dosť zarazený, pretože zvuk sa oproti Teslám znovu zmenil, tentoraz ale k lepšiemu. Získal na hutnosti a objeme, pritom ostal čistý a razantný aj pri silnej hlasitosti a vybudení. Najviac sa zlepšili basy a spodné stredy, ktoré sú hutné, ale veľmi konkrétne a dynamické a výšky, ktoré doslova spievali a pritom ostali stále detailné. Celkovo sa nič ani trošinku nezlieva a človek má pocit, akoby mu zrazu začala znieť gitara o čosi hutnejšie a celkovo nejako muzikálnejšie a pôsobivejšie. Musím povedať, že zvuk ma tak uchvátil, že som v kuse hral asi 2,5 hodiny a nemohol som prestať, zo zmeny som bol úplne nadšený. Presne sa potvrdilo, čo som čítal na zahraničných fórach, že ako zmenia tieto skvelé lampy zvuk, pričom ich vážny konkurent – staré Tesly su tiež považované za jedny z najlepších elektróniek vôbec. Som pochopil, prečo boli staré Hiwatty aj napr. Marshally kedysi od výroby vybavené týmito lampami. Zaujímavé by bolo dať ich do nejakého moderného dnešného aparátu, či by sa to tak výrazne prejavilo aj tam.
Ako prvé som tam dal namiesto Tesiel nové JJ. Zvuk sa oproti Teslám citeľne zmenil, bohužial úplne vo všetkom k horšiemu. Basy boli viac rozmazané, stredy ubudli a výšky sa stali užšími a viac rezavými, čo sa najviac prejavilo pri väčšom vybudení preamp hlasitosti. Zvuk bol celkovo akosi viac nesúrodý a gitara akoby lenivejšie reagovala a mala staré struny. Priznám sa, že ma to dosť zaskočilo, lebo som si nemyslel, že zvukový rozdiel medzi JJ a starými Teslami bude tak výrazný, hoci som čakal, že JJ budú znieť horšie. Potom som tam namontoval znovu Tesly, aby som ich mohol objektívnejšie porovnať s Mullardami.
Ako druhú sadu som tam dal staré cenné britské Mullard lampy zo 60tych rokov (vymenil som všetky, aj ECC81), ktoré sú považované za zrejme najkvalitnejšie elektrónky vôbec a audiofili na celom svete sa o ne doslova trhajú a ceny tomu aj zodpovedajú a často dosahujú sumy niekoľko tisíc za jednu elektrónku. Tieto lampy boli používané, ale výsledky meraní ukázali, že majú podobné hodnoty ako nové, hoci majú okolo 40 rokov. Keď som prvýkrát udrel do strún, tak som ostal dosť zarazený, pretože zvuk sa oproti Teslám znovu zmenil, tentoraz ale k lepšiemu. Získal na hutnosti a objeme, pritom ostal čistý a razantný aj pri silnej hlasitosti a vybudení. Najviac sa zlepšili basy a spodné stredy, ktoré sú hutné, ale veľmi konkrétne a dynamické a výšky, ktoré doslova spievali a pritom ostali stále detailné. Celkovo sa nič ani trošinku nezlieva a človek má pocit, akoby mu zrazu začala znieť gitara o čosi hutnejšie a celkovo nejako muzikálnejšie a pôsobivejšie. Musím povedať, že zvuk ma tak uchvátil, že som v kuse hral asi 2,5 hodiny a nemohol som prestať, zo zmeny som bol úplne nadšený. Presne sa potvrdilo, čo som čítal na zahraničných fórach, že ako zmenia tieto skvelé lampy zvuk, pričom ich vážny konkurent – staré Tesly su tiež považované za jedny z najlepších elektróniek vôbec. Som pochopil, prečo boli staré Hiwatty aj napr. Marshally kedysi od výroby vybavené týmito lampami. Zaujímavé by bolo dať ich do nejakého moderného dnešného aparátu, či by sa to tak výrazne prejavilo aj tam.
Ako poslednú značku som vyskúšal staručké bývalé západonemecké Telefunken ECC83 (požičané od Rastisa, ktorému týmto ďakujem) z konca 60tych rokov, ktoré sú medzi audiofilmi považované za najlepšie preamp elektrónky do high end zosilovačoc kvôli svojej čistote a prirodzenosti tónu. Presne to, čo som o nej čítal, sa mi zase potvrdilo, zvuk je oproti Mullardom veľmi odlišný, ťažisko nie je na spodných, ale na vyšších stredoch, zvuk je veľmi čistý a zvonivý, basy jasné a prierazné. Úplne ma táto lampa ohromila najmä ked je zosilovač len mierne vybudený, vtedy zneje krásne zvonivo a brilantne. Keď začne skreslovať, má ostrejšie skreslenie a veľmi živý, čitateľný a dynamický zvuk. Má ale menší objem tónu ako Mullard a nezneje tak harmonicky a spevavo. Odporučil by som ju najmä na čistý zvuk, vtedy je zvukovo fascinujúca a to až tak, že som si ju na nejaký čas nechal vo V1 v aparáte. Ako perličku uvediem, že tieto lampy su najtrvácnejšie zo všetkých a výrobca udával ich trvácnosť až !!! 100 tisíc hodín !!!.
Takže celkovo ak to stručne zhrniem, tak jasný víťaz sú Mullard lampy, potom vcelku tesne nasledujú Telefunken, ktoré su ale menej všestranné a charakterovo úplne odlišné a spolu s nimi u mňa skončili i Tesly, ktoré mi zvukovo pripadali ako niečo medzi Mullard a Telefunkenmi. JJ ostali ďaleko na konci. Celkovo z toho vychádza, že najkvalitnejšie elektrónky sa robili za čias studenej vojny, jednak boli lepšie zvukovo aj trvácnosťou a že k starým vintage aparátom treba zohnať staré lampy, s ktorými boli pôvodne vybavené a to pokiaľ možno nepoužívané NOS (new old stock) alebo málo používané.
