Predslov – prečo vlastne Reaper na Linuxe
V dnešnej dobe je už bežné, že si takmer každý muzikant, ktorý to s hudbou myslí vážne, doma zriadi miništúdio, kde má dostatok času a možností na to, aby si vyskúšal rôzne nápady „na nečisto“ ešte pred tým, ako ich odnesie kapele. Je to výborná vec, urobiť si doma demo svojho nápadu. Väčšina ľudí používa na tieto účely PC s Windows XP a aplikáciami na tvorbu hudby. Bohužiaľ toto riešenie má nielen výhody spočívajúce hlavne v rozšírenosti medzi užívateľmi a tým aj kompatibilite, ale aj niektoré zásadné nevýhody. Patrí k nim hlavne občasná nestabilita, náchylnosť ku vírovej nákaze, háklivosť na spyware a nutnosť neustálej odbornej údržby takéhoto systému, aby si aj po čase zachoval svoj výkon a nemal tendenciu byť neustále pomalší a nestabilnejší. Antivíry a antispywary, ktoré tento systém potrebuje k svojej bezpečnosti, ho ešte viac brzdia. Niektorí užívatelia to riešia reinštaláciami, ale to je dosť zdĺhavá cesta. Existuje aj možnosť urobiť si binárny obraz systému a ten potom v prípade poruchy vrátiť na disk.
Ale samozrejme, tieto veci neriešia ešte jednu podstatnú vec … obľúbený Windows XP bude o nejaký čas nepodporovaný Microsoftom a tým ešte zraniteľnejší. Ak by sa používal iba ako nahrávací systém, nebol by na sieti a neexistovali by tým riziká poškodenia systému a jeho samovoľnej degradácie, bolo by to v poriadku. Ale väčšina ľudí na toto používa ten istý počítač, z ktorého surfuje, chatuje a posiela maily, čo v kombinácii s deravým systémom je záruka veľkých problémov.
Namiesto XP sa bude predávať ako desktopový systém výhradne iba Vista, ktorá je bohužiaľ nenažraná obluda, čo dokáže spotrebovať značné množstvo systémového výkonu len na to, aby šla sama o sebe … nehovoriac o tom, že ak to chce človek reálne používať, potrebuje nezriedka nový hardware, lebo len pár rokov starý PC už často nestačí na uspokojenie jej apetítu po RAM a CPU. Nehovoriac už o ovládačoch periférií.
Riešenia, ako z toho von, sú v zásade dve. Prvou je radikálne zmeniť platformu a prejsť na počítače Apple. Tieto stroje sú vynikajúco riešené práve na multimediálne domáce použitie a už v základnom balíku iLife nájdeme dostatočné nástroje na jednoduchú prácu s hudbou v programe Garage Band. Samozrejme je možné prikúpiť profi software Logic, ProTools, prípadne Cubase … ale to už sme niekde inde. Samozrejme cenovo je to trochu iná kategória ako lacné PC.
Druhou možnosťou je ostať na platforme PC, ale prejsť na Linux. Pôvodne to bolo takmer nemysliteľné. Existovalo iba niekoľko vhodných distribúcií, veľa vecí sa muselo robiť doslova na kolene a núdzovo dorábať, podpora nízkolatenčného audia bola neznámou vecou, všetko sa muselo robiť prácne a kto chcel takýto systém používať, musel byť osobou s veľmi dobrými IT skills. Preto slová „domáci multimediálny linuxový desktop“ zneli dosť úsmevne a široká hudobná verejnosť si na tento systém vytvorila veľmi pohŕdavý a odmietavý postoj. K tomuto sa samozrejme pridali aj firmy a Linux sa stal po dlhé roky prehliadaným. Napriek nespornej technickej kvalite, spoľahlivosti, stabilite a flexibilite si Linux nikto z kľúčových hráčov vývoja a predaja DAW produktov nevšímal.
Situácia sa za tie roky ale dosť zmenila k lepšiemu. Komunity vývojárov pracovali a prvé výsledky sú tu. Z neohrabaného ťažko ovládateľného systému sa stal po rokoch vývoja systém, ktorý zvládne nainštalovať bez námahy a prečítania ton manuálov aj bežný užívateľ. Implementovali sa technológie na podporu multimédií a keďže väčšina programov pre tento účel beží pod Windows, dôležité bolo aj zaistenie kompatibility s touto platformou. Toto všetko prispelo k tomu, že sa vo svete začína o linuxové riešenia na tvorbu hudby zaujímať nielen firmy vyrábajúce hudobné prístroje (iste každý pozná VST efektovú jednotku Muse Receptor, obdobné zariadenie iného výrobcu Plugzilla, či syntezátor-workstation Lionstracs), ale aj širšia verejnosť hudobníkov.
V tomto článku by som chcel popísať jedno momentálne vo svete medzi hudobníkmi veľmi obľúbené riešenie, postavené na distribúcii Ubuntu a z prostredia Windows dobre známom nahrávacom programe Reaper. Je to nenáročná kombinácia, ktorú je schopný rozbehnúť na bežnom počítači aj laik, a poskytuje prakticky rovnocennú funkcionalitu ako Windows riešenie, so zachovaním bezpečnosti, dobrého výkonu, odolnosti voči škodlivému softwaru a nenáročnosti na systémovú údržbu. Je tu ešte jedna výhoda, že je plne zachovaná súborová kompatibilita s Windows, používajú sa úplne rovnaké sessions, možno použiť rovnaké VST pluginy aj instrumenty ….nemá to teda obmedzenia typické pre prácu s klasickými linuxovými aplikáciami používajúcimi svoje natívne formáty. Berie si teda to najlepšie z oboch svetov – má rovnakú kompatibilitu so svetom ako Windows riešenie a pritom zachováva stabilitu a odolnosť proti škodlivému softwaru typickú pre unixové systémy.
Ako teda na to?
Základom je linuxová distribúcia Ubuntu, vo verzii 8.04, prípadne 8.10. Túto distribúciu zvládne nainštalovať snáď každý, je to podobné ako u inštalácie Windows, treba napísať pár základných údajov do grafického dialógu inštalátora a už to ide pekne samo, dokonca netreba ani dávať médiá s drivermi. Dá sa inštalovať aj v slovenčine. Prvým predpokladom úspechu je, že nutne potrebujeme prístup na internet. Sieť sa dá nastaviť aj v samotnej inštalácii, väčšinou ale pri bežnom pripojení (trebárs DSL router) netreba nastavovať vôbec nič, systém si nastaví sieť sám pomocou DHCP.
Po prvom reštarte si zaktualizujeme systém. Stačí len počkať, kým sa v hornej lište objaví symbol aktualizácie, treba na neho kliknúť, zadať svoje heslo a zvyšok urobí systém sám. Kto to chce urobiť rýchlejšie a bez čakania, otvorí okno terminálu, napíše a potvrdí enterom dvojicu príkazov:
sudo aptitude update
sudo aptitude upgrade -y
To by malo donútiť systém stiahnuť si z internetu všetky aktualizácie, nakonfigurovať ich a nainštalovať na disk. Proces je aický a okrem hesla na začiatku sa už na nič nepýta.
Teraz je čas na reštart systému, aby sa prejavili zmeny po upgrade. Po reštarte a opätovnom nabootovaní si môžeme spojazdniť akcelerovanú grafiku. Nájdeme ju v menu Systém – Správa – Ovládače hardwaru. Treba povoliť ovládač, a po jeho odkliknutí systém sám ponúkne reštart, aby sa nový ovládač načítal medzi moduly jadra. Po reštarte nám už beží naplno grafika NVIDIA, prípadne ATI.
Nasledujúcim krokom je spojazdnenie efektov akcelerovaného desktopu. Nie je to len samoúčelná parádička, ale predstavuje to aj uvoľnenie výkonu CPU a RAM. Prečo by mal počítať náš procesor obraz, keď je na to určená samotná grafická karta s nezávislým chipsetom? Nájdeme to v menu Systém – Predvoľby – Vzhľad, na karte Vizuálne efekty. Odporúčam zapnúť aspoň strednú voľbu. A máme to. Teraz je náš desktop akcelerovaný grafickou kartou, no a procesor a pamäť sa uvoľnili na dôležitejšie veci.
Teraz trochu nepodstatná a nepovinná vec – kto chce mať „štýlový“ desktop a nepáči sa mu trochu strohý dizajn Ubuntu, môže siahnuť po emulácii rozhrania Mac OS X Leopard. Systém to nijak citeľne nezaťažuje a výsledný efekt je skutočne prvotriedny, vyzerá to značne presvedčivo:
Treba si stiahnuť archív Mac4Lin, rozbaliť a spustiť inštalačný skript, ktorý jednoducho nainštaluje tému do Gnome. Ako spodný dock panel sa dá použiť napr. Cairo Dock alebo ešte lepšie Avant Window Navigator, pre ten existuje aj hotová grafická téma v Mac4Lin.
Ďalším krokom je rozbehnutie audio servera Jack, wine ASIO drivera a inštalácia aplikácie Reaper. Tu je podrobný návod aj s obrázkami:
http://www.davehayes.org/2007/04/27/howto-reaper-on-ubuntu-linux-with-wineasio
V návode je popísaná inštalácia všetkých potrebných utilít, inštalácia Reaperu, základná konfigurácia linuxového systému a jedna technická vychytávka – kompilácia wine ASIO ovládača, ktorý pripája aplikáciu bežiacu pod Wine na nízkolatenčný JACK server. Aplikácia „má dojem“, že komunikuje s štandardným ASIO ovládačom Windows, naopak JACK server je pripojený na strane vstupu aj výstupu cez klasický linuxový štandard komunikácie a vôbec nevie, že komunikuje s windowsovou aplikáciou.Výsledok je, že Reaper nám na Linuxe beží úplne rovnako ako vo Windowse.
Najlepšie výsledky samozrejme dosiahneme, ak si vykompilujeme vlastný ASIO driver podľa tohto návodu. Tento ovládač je potom skompilovaný priamo na mieru použitému „železu“. Ale aj pre tých, ktorým sa nechce ísť až tak do hĺbky a pri slove kompilácia ich oblieva studený pot, je tu riešenie. Existuje skript, ktorý po svojom spustení dokáže tieto veci nakonfigurovať aicky a navyše si stiahne hotovú skompilovanú verziu wineasio. Ten nájdeme na tejto stránke:
http://www.sandgreen.dk/index.php?side=linux_wineasio
Samozrejme, toto je iba defaultné nastavenie, ktoré by malo normálne chodiť na väčšine kariet. Latenciu možno kedykoľvek doladiť nastavením JACK servera pomocou QJackCtl utility.
Posledným krokom je optimalizácia nastavenia Reapera, ktorú je treba doladiť, aby jeho grafické rozhranie šlo počas práce s audio regiónmi v editačnom okne plynule bez trhania či spomaľovania aj vo Wine. Tu je návod na veci, ktoré treba v Options menu Reapera nastaviť, aby bola perfektne rýchla odozva programu:
http://ubuntuforums.org/showthread.php?t=893734
Po tomto finálnom doladení máme pred sebou plne funkčný a svižne reagujúci Reaper, na ktorom bežia klasické windowsové VST pluginy aj virtuálne nástroje. Úspešne som otestoval napríklad pluginy zo SimulAnalog Guitar Suite, konvolučný reverb SIR, iný reverb Ambience, VST preamp SP-77 aj virtuálny VST nástroj Edirol Super Quartet. Rovnako podľa referencií z netu chodí aj EZ Drummer, ten som osobne neskúšal, nemám momentálne inštalačku od neho, ale nemal by byť problém ani s ním. Pluginy sa nainštalujú jednoducho – buď sa iba nakopíruje príslušná DLLka do adresára /home/meno_užívateľa/.wine/drive_c/Program Files/REAPER/Plugins/FX , prípadne u pluginov, ktoré majú *.exe inštalátor, sa tento spustí pod Wine a táto cesta sa zvolí počas inštalácie. Potom sa v Options nájde pod VST voľba Rescan Directory a spustí. Reaper načíta nové VST pluginy a môžeme ich hneď začať používať.
Záver
Tento článok nemá samozrejme ambíciu stať sa jediným možným univerzálnym návodom na riešenie linuxovej pracovnej stanice pre muzikanta, skôr je to jeden z možných a ľahko dosiahnuteľných spôsobov, ako ju možno s minimálnou námahou a veľmi rýchlo postaviť a nakonfigurovať. Celý proces trvá asi necelú hodinu, aj s inštaláciou !!! Už to samo o sebe je argument, ktorý vypovedá voči klišé, že Linux je systém, ktorý sa ladí celé hodiny, aby na ňom potom človek urobil zopár minútovú prácu. Tak teda veľa šťastia a hlavne veľa dobrých hudobných nápadov, lebo tie vám nijaký software ani hardware neprinesie.
