Môj prvý kontakt s basovými kombami značky Roland bol v starom čísle časopisu Muzikus, kde dva modely otestoval známy slovenský basgitarista Fedor Frešo. Z recenzie mi utkveli pochvalné vyjadrenia na adresu komb a pomerne vysoká cena. Dlhé roky som potom túto značku obchádzal, až prišla ona ku mne. Narazil som na ňu pri prehliadaní webovej stránky obchodu Onboard, keď sme s Duškym hľadali niečo na basový test. Značku Roland som mal vždy zafixovanú ako solídnu, no pri pohľade na množstvo miniatúrnych komb a nízke ceny, som sa začal obávať, aké produkty to Roland teraz púšťa do sveta. O to väčšie a príjemnejšie bolo moje prekvapenie.
Po návšteve Onboardu som si domov niesol basové kombo Roland Cube 100. Jedná sa o 100 w model veľmi robustnej konštrukcie a prijateľnej váhy. Je osadený 12 palcovým reproduktorom. Horný panel obsahuje vstup na basgitaru, vedľa neho sa nachádza spínač, ktorý umožňuje znížiť vstup pre aktívne basgitary. Ďalej sa nachádzajú korekcie, bass, low-mid, high-mid a treble, vedľa korekcií sú dva potenciometre ovládajúce efekty a výstup recording out, ktorý môže slúžiť ako výstup pre nahrávaciu mašinku alebo slúchadlá. Dolný rad potenciometrov obsahuje vypínateľný kompresor, tlačítko Shape, ktoré aktivuje charakteristickú vlastnosť zvolenej simulácie aparátu, ktorá sa vyberá pomocou samostatného potenciometra. Ďalej nasleduje Gain a Volume. Na zadnej stene panelu nechýbajú vstupy pre footswitche na ovládanie efektov, výstup na externý reproduktor, Line out, Tuner out a Ballanced out. Výbava komba je ozaj slušná, najmä keď sa človek pozrie na cenovku.
Už pri zbežnej obhliadke vo mne kombo vzbudzovalo dôveru. Je postavené ako tank a dokonale to dotvára koncepciu poriadneho „pracovného“ aparátu, ktorý je každú chvíľu niekam prenášaný a musí znášať pravidelný transport a nakladanie. Osobne by som uvítal možnosť naklonenia komba na zadnú hranu. Dá sa to riešiť podopretím, ale nie je to také elegantné a najmä spoľahlivé riešenie. Na malom priestore sa do labilne podopretého komba trafia postupne všetci členovia kapely, takže toto neodporúčam. Prečo ale spomínam naklonenie? Jeden 12 palcový reproduktor je veľmi smerový a pri bežnom položení hrá kombo do nôh. Nasmerovaním na hráča by sa dosiahol lepší posluch.
Po zapojení japonského Fender Jazz Bass som ostal príjemne prekvapený. Všetky korekcie som ponechal na úrovni 0, efekty a kompresor som zatiaľ ponechal vypnuté. Z komba začal liezť kvalitný zvuk, ktorý sa nestratil ani pri poriadnom zosilení a pridaní gainu. Gain treba používať s mierou, pretože pri kombinácií Gain a Volume doprava už kombo viditeľne nestíha, prdí a zvuk je pomerne nekonkrétny a zliaty. Pri umnom používaní Volume a Gainu je kombo bez problémov použiteľné a netreba sa chytať ani korekcií. Samozrejme to platí v prípade, že sa doň zapája kvalitný nástroj, ktorému netreba naháňať neexistujúce frekvencie. Účinnosť korekcií som napriek tomu vyskúšal a môžem s čistým svedomím napísať že pracujú ako treba a keď s nimi vie človek narábať, tak nie je problém natočiť širokú škálu zvukov. Bez problémov som natočil pre mňa použiteľný agresívny a razantný zvuk na trsátko, no zároveň použitím korekcií pekne zahulený zvuk na prstové hranie. A to som sa ešte nechytil simulácií aparátov. Kombo ich ponúka 8 – Super Flat, Flip Flop (Ampeg B15), B Man (Fender Bassman 100 s 4×12), T.E. (Trace Elliot AH600SMX + 1048 (4 x 10”) + 1518 (1 x 15”)), Bass 360 (legendárny Acoustic 360), Session (SWR SM-400 + Goliath 4 x 10 + Big Ben 1 x 18), Concert 8×10 (Ampeg SVT + 810E 8 x 10) a Octave Bass.
Vstavané simulácie som veľmi nevyužíval, stačil mi zvuk v základnom móde, no viem si predstaviť ich použite pri hraní, keď je žiaduca zmena zvuku pri hraní coverov, alebo štýlovo inak robených pesničkách. Vtedy sa naozaj oplatí preliezť jednotlivé simulácie, pretože podľa môjho názoru majú väčší prínos v množstve rôznych použiteľných zvukov, ako v tom, že sa chcú na niečo podobať. Podobnosť a vernosť simulácií som neoveroval, napriek tomu že doma mám starého Bassmana, či bedňu Ampeg. Dôležité je to, že jedným potenciometrom sa dá zmeniť celkový charakter zvuku a zo stredového trsátkového zvuku sa dá bez problémov prejsť na jemnejší zvuk vhodný na hranie prstami, či iný.
Kombo obsahuje vstavaný kompresor, ktorého úroveň sa reguluje samostatným potenciometrom. Pri polohe úplne doľava je vypnutý. Pri krajnom nastavení úplne doprava už orezával dosť nepríjemne a tón vyslovene pod rukami skapínal, ale tu taktiež platí, že naňho treba ísť s rozumom a potom odvedie dobrú službu a oreže len nežiadúce špičky.
Efekty ktoré Roland obsahuje mohli byť achilovou pätou. Nie sú. Opäť treba použiť cit s rozumom a nie je problém zahrať pesničku s chorusom, flangerom, či autowahom. Efekty sa ovládajú jedným potenciometrom a postupné otáčanie doprava zvyšuje úroveň efektu a prepína medzi nimi. Je pravda, že ak by v Rolande spravili efektom ešte ovládanie niektorých prvkov a boli by použiteľné všetky samostatne, tak by to bolo výborné. Taktiež by mohli žrať menej signál, no opäť odporúčam pohľad na cenovku. To isté platí o dvojke reverb/hall. Odporcovia môžu tvrdiť že kombo je drahé a za jeho cenu sa dajú zohnať silnejšie aparáty. Áno dajú. Treba si ale uvedomiť, že Cube je veľmi dobre riešený celok, kde nehrá príjemne len samotné kombo, ale dotiahnuté sú v ňom aj efekty a kompresor. Je to funkčný celok, ktorý si nájde uplatnenie nielen v skúšobniach, ale aj na klubových pódiách. Treba podotknúť že na hlučné rockové či metalové kapely nestačí. Tam je možné uvažovať o použití externého boxu, ale radšej sa treba poobzerať po silnejšom aparáte. Ak ale niekto hľadá univerzálny a ľahko prenosný aparát do rozumne hlučnej kapely, tak nie je o čom. Kombo ponúka všestrannosť a nebojí sa ani presunov, ktoré sú pri častých krčmových či klubových hraniach nevyhnutné. Nie je to kombo ktoré basmi zaplní celú krčmu, no hráčovi poskytne čo potrebuje a investícia 435,50 EUR (13120 sk) sa mu vráti už po pár hraniach.
