Túto dlhodobo "vytúženú" handmade gitaru mám už dlhší čas (nechcem sa už vracať k problematickému procesu výroby, ktorý sa tu už dosť rozoberal), prešla dôkladným "zahrievaním" a dosť som ju odskúšal na to, aby som ju mohol dobre zhodnotiť.
Vypracovanie je, až na pár detailov a nepresností podľa originálu veľmi dobré. Gitara je z javorového celomasívu (nie preglejka ako pôvodné), s pekným 3D vzorom (pestrý mierne až stredne fládrovaný javor). Vnútri má masívny sustain blok zo starého javoru pozdĺž celej dĺžky. Krk je z mahagónu a hmatník ebenový. Hardware ma v podstate standardný, ladičky má Gotoh. Niečo z toho možno časom pomením.
Snímače má staré Gibson (Patent number PAF) z roku 1973. Treba pripomenúť, že tvarom to nie je úplne presná kopia pôvodnej ES335 (hoci som takú chcel, ale…), gitara je o chlp hrubšia a má ebenový hmatník, ktorý bol na modeli ES355, takže je to vlastne taký hybrid tejto rady. Čo musím jednoznačne vytknút, je nepresné od oka umiestnenie korekcii, ktoré sú od seba ďalej a v inom uhle ako na originále, ale to už nejako snáď rozchodím. ;)
Krk ma velmi pohodlný, presne mi sadne do ruky ako uliaty, použitý eben na hmatníku ako aj binding je bezchybný. Hlavu má trochu menšiu a s menším sklonom ako Gibsony, tiež pekne opracovanú s javorovým prúžkom namiesto umelého bindingu a so zosilením v mieste prechodu krku do hlavy. Nultý pražec je skvelo upravený, gitara celkovo ladí fantasticky a vôbec sa nerozlaďuje ani po dlhom hraní. Lak je velmi jemný nitrolak, ktorý umožnuje drevu dýchať a plne rezonovať. Váha je značná, väčšia ako Gibson, čo je zrejme kvôli použitému celomasívu.
Celkovo som s opracovaním vcelku spokojný, až na pár spomínaných vecí, plus ešte som si k nej dal spraviť tmavohnedý drevený pickguard. Gitara tie menšie nedostatky našťastie plne vynahrádza zvukom.
Na gitare som hral už dosť veľa, takže ju môžem zvukovo dobre zhodnotiť. Už sme ju aj stihli porovnať s originálom Gibson ES335 z roku 1972 v priamom súboji, pričom to bolo veľmi objektívne porovnanie, keďže obe gitary majú rovnaké snímače a hrali sme na nich hneď po sebe na rovnakom nastavení môjho riadne vybudeného Hiwattu.
Zvuk nasucho je bez nadsázky výborný. Gitara je mimoriadne živa, jasná a hlasná s perfektným dozvukom. Drevo parádne rezonuje a človek úplne cíti, ako mu "dýcha" pod rukami. Má vyrovnaný zvuk, pričom ebenový hmatník jej dodáva brilanciu a úder. Dá sa na nej doma hrať a cvičiť aj nasucho a človeku ani nechýba, že nie je zapojená, tak pekne zneje. V porovnaní s Gibsonom zneje nasucho jasnejšie a menej "telefonicky", tubovo a má väčší sustain. Tu skladám pánovi Klasovi plnú poklonu, použil ozaj špičkové rezonančné husľové drevá a na gitare to ozaj cítiť.
Zosilene zneje tak dobre ako nasucho, má veľmi hutný, drevený tón, plné a spevavé výšky a jasné, masívne basy. Človek si hneď uvedomí, aký skvelý a všestranný model sú tieto gitary, keď cíti, ako mu živo a prirodzene reaguje nástroj pod rukami a ako sa dá vyhrať s tónom a jeho dynamikou, v čom spolu s bohatosťou zvuku tieto semilubovky jasne prekonajú všetky solidbody gitary. Skrátka ten akustický faktor v zvuku je silný aj na plnom zosilení a v tom spočíva hlavné čaro týchto nástrojov, tým získavajú svoj bohatý zvuk, pričom tie staré Gibson snímače iba podtrhnú a znásobia ich prirodzeny charatker.
V porovnaní s originálom už boli teraz pri plnom zosilení zvukové rozdiely citeľnejšie: Gibson má viac klasický zemitejši stredový zvuk, táto "Klasovka" je oproti nemu brilantnejšia a jasnejšia s lepším sustainom. Mne sa spočiatku páčil o chlp viac Gibson, práve kvôli svojej zemitosti a tým, že viac pripomínal klasické nahrávky zo 60tych a 70tych rokov ako trebárs Crossroads od Cream alebo zvuk Alvina Lee. Klasovka je zas prehľadnejšia so zvonivejšími výškami a priamejšou odozvou. Zrejme je to spôsobené ebenovým hmatníkom a celomasívom vs preglejka. Zaujimavé sledovať, ako znejú dve "podobné" gitary s rovnakými snímačmi v podstate dosť rozdielne, hoci možno na inom aparáte by ich nebolo rozoznať vôbec. Celkovo sme sa zhodli, ze Gibson ES335 má pri použití príkladu modelov Gibson Les Paul Standard a Les Paul Custom zvuk ako Standard a moja Klasovka ako Custom, to je asi najvystížnejšie stručné porovnanie rozdielnosti týchto gitár.
Celkovo sa nedá jednoznačne povedať, ktorá gitara je lepšia alebo jasný víťaz. Každá má svoje odlišnosti, prednosti. Gibson má viac "creamovského" starého charakteru a bluesrockovej zemitosti, Klasovka zas brilancie a sustainu. Ak by mi zaviazali oči, asi by som si podľa uší vybral naslepo Gibson – preto, že hrá presne ako z mojich obľúbených starých nahrávok. Klasovka zas podľa mňa umožňuje väčšiu zvukovú variabilitu a časom sa zrejme vyhrá a zvukovo ešte získa, takže fakt ťažko povedať.
Na záver musím celkovo aj napriek dlhým predchádzajúcim žabomyším sporom pochváliť pána Klasa a poďakovať mu za výborný nástroj, ktorý ma svojim zvukom ozaj veľmi milo prekvapil a môžem povedať, že tá gitara si ma stále viac a viac získava. Pánovi Klasovi najmä radím radikálne zmeniť prístup k zákazníkovi, viac ho počúvať a popri tom robiť podobné nástroje ako je tento.