Takze sa podelim o skusenost s jednou z Igorovych gitar. Ide o kopiu gitary Washburn N4, co je model postaveny pre Nuna Bettencourta z Extreme. Tazko povedat, nakolko ide o presnu kopiu, na original som hral iba raz uz davnejsie. Napohlad vyzera vsetko, ako ma. Inak na tom ani nijak moc nezalezi, dolezitejsie je, co je to za nastroj a nie, ci ma zachovane vsetky detaily.
Telo aj krk je z mahagonu, hmatnik z ebenu. Mahagon je podla mojho nazoru na gitary mimoriadne vhodny material. Ma sice trochu vyssiu vahu, no gitary z mahagonu maju vacsinou dlhy sustain a spevny ton s prijemnymi vyskami. Mahagon ma okrem toho peknu poznatelnu kresbu a charakteristicku "skoricovu" vonu (pobyt vlastne este novej gitary v mojej izbe bol preto o to prijemnejsi). Telo aj krk je napustene lanovou fermezou. Na pohlad vyzera povrch velmi naturalne, akoby ani nebol nijak osetreny. Z vlastnej skusenosti viem, ze takyto povrch je trvacny a odolava beznym mastnotam a potu z ruk. Na dotyk je to velmi prijemne, teda aspon pre mna.
Krk je do gitary zapusteny zvlastnym sposobom, podobne ako na originale. Pre gitaristu, ktory hra s palcom pekne zozadu krku je to velmi pohodlne, pretoze aj v najvyssich polohach sa hra v podstate takisto, ako inde. Ak ovsem niekto hra s palcom prevesenym cez horny okraj hmatniku, nic takymto riesenim neziska. Pri tejto gitare este skorej naopak, pretoze krk je vsadeny do tela uz niekde okolo 14 prazcu (napr. Startocaster je vsadeny az medzi 16 a 17-tym prazcom). Inak je krk velmi pohodlny, ani prilis tenky, ani hruby – skratka akuratny, radost chytit. Celkove spracovanie, oprazcovanie a zostelovanie je na velmi vysokej urovni. Zvlastnostou je, ze pre mna "deviatkara" sa napriek osadeniu "desinami" strunami hralo uplne jednoducho, prirodzene, lahko, cely cas som mal pocit, ze hram lepsie, ako vskutocnosti hram . Pripisujem to velmi dobre utrafenej celkovej geometrii, ergonomii atd.
Na sucho hra gitara trochu hlastnejsie, ako niektore ine mahagonove gitary, co poznam. Zvuk ma vsak pekny, konkretny, pekne citatelny aj pri akordoch cez vsetky struny, hutny na spodkoch, jasny na vyskach.
Kym som ju nezapol do aparatu, mal som trochu nedoveru k osadeniu snimacmi SBS. Nemal som s nimi doteraz takmer ziadnu skusenost, akurat jednu "blamaz" s nepodarenou aktivnou elektrikou (vraj bola asi zla baterka) na gitare od Sivcaka. Po prvych par skreslenych "parohacoch" som si vsak v duchu s potesenim povedal "Ajhla !" . Snimac pri kobylke ma pri kilach dobre citatelny zvuk aj pri uplnom skresleni. Poznam sice aj lepsie modely (ovsem aj rozhodne drahsie), no aj tento ma svoj zaujimavy charakter a hra o triedu lepsie, ako to co sa bezne osadza do beznych gitar nizsej a strednej triedy. Snimac pri krku mi prisiel zbytocne moc silny, zvukovo OK, ale mozno by stalo zato vyskusat, ako by sa spraval pri kobylke. V kazdom pripade som si aspon vylepsil nazor na SBS.
Nastroj ma dobry sustain, perfektne ladi a este aj skvele vyzera. Klobuk dole pred Igorovou pracou.
Ale nebol by som to ja, keby som sa nepustil aj do detailov:
Zamok nie je prisrobovany priamo na drevo krku, ale je este podlozeny. Igor pravdepodobne spravil lozko trolinku hlbsie, ako trebalo. S podlozenim je vyska zamku akurat, na fukcnost to nema ziadny vplyv, posobi to vsak divnym dojmom.
Dalsia moja vytka smeruje k elektrickemu zapojeniu, ale to uz bude skorej vizitka povodneho majitela, ako Igorova. To zapojenie sice funguje (teraz uz hej), ale je dost odflaknute, skaredo poletovane, kable sice tienene, ale vsetko (aj zem) je vedene vzdy iba stredovym vodicom, cize je tam tych kablov este aj zbytocne vela.
No ani par zaverecnych drobnosti nezatieni moje nadsenie z tejto gitary. Ten tyzden, co som ju mal doma som si ju uzil k vysokej spokojnosti !
