Basy značky Music Man ma zaujali svojim designom, keď som si prezeral rôzne katalógy a fotky na internete. Neskôr som začal v nahrávkach rozoznávať aj ten charakteristický zvuk Music Manu, ktorý sa mi pozdával hlavne pre svoju dravosť a agresivitu.
Niekoľkokrát som si basy od Music Manu vyskúšal v obchodoch, či už sa jednalo o model Stingray, Sterling, alebo Bongo, vždy som bol prekvapený, ako prierazne tieto basy hrajú. Po čase, keď som si obľúbil Fender Jazz Bass a jeho uzučký krk, mi začal pri skúšaniach modelu Stingray vadiť práve jeho pomerne hrubý krk, s rádiusom 11. Tak som zobral do rúk model Sterling, ktorý má oproti modelu Stingray menšie telo, užší krk a ináč riešenú elektroniku. Práve pre jeho užší krk, taktiež s rádiusom 11 som si ho obľúbil najviac.
Prednedávnom som sa na fóre dočítal, že Maxova frajerka Gail si na aukcii vydražila nádherného Sterlinga a pre problémy s poštou do Afriky bude chvíľu prebývať u Rastisa. Pár súkromných správ to vyriešilo a ja som sa nemohol dočkať ako si bližšie túto basu s Magezom a Ramonom vyskúšam. Basa je to skutočne elegantná, napriek odlišnostiam vo veľkosti tela a hlavy oproti väčšiemu bratovi má aj Sterling tie správne Music Man tvary. Tento konkrétny kus má rosewood hmatník, telo je javor a krk je očkovaný javor. Dobre do ruky sadnúci hmatník má 22 pražcov, polohové značky sú zrejme syntetická perleť. Z druhej strany tela je pod krytom elektronika a baterka má samostatný vstup, ktorý ide jednoducho a rýchlo otvoriť.
Nutné bolo aspoň núdzové zoštelovanie nástroja, pretože prišiel s veľmi vysoko nastavenými strunami. Nasucho znel Sterling nahlas a vyrovnane, taktiež bolo cítiť ako telo nádherne rezonuje. Krk je v ruke príjemný, nie je to poleno. Ja by som uvítal trochu vypuklejší rádius, ale celkovo sa na base hrá príjemne, netreba bojovať a nič nikde netlačí či chýba. Prvý aparát na ktorom sme basu otestovali bol Ramonov Trace Elliot s Trace Elliot 4×10 boxom. Po zapojení neostala ani basa ani aparát nič dlžná svojej povesti agresívnej a ukričanej basy. Tón bol tvrdý a objemný, agresivity mal na rozdávanie. Počul som aj vyjadrenia, že práve basy od Music Manu sú niečo ako moderné Rickenbackere. Môžem len súhlasiť. Sterling sa oproti Stingray-u odlišuje okrem iného tvaru aj inou elektrikou. Je vybavený HB snímačom, štyrmi poťákmi a prepínačom. Prepínač prepína 3 rôzne zapojenia snímaču, keď ideme od polohy pri krku, tak je to:
1.sériové zapojenie oboch cievok
2.jedna cievka
3.paralelne zapojenie oboch cievok
Potenciometre ovládali hlasitosť, výšky, stredy a basy, v strede svojho chodu mali pre lepšiu orientáciu aretáciu. Toto zapojenie je pomerne účinné a ponúka skutočne variabilnú zvukovú sadu, no pri testovaní som nikdy nestratil pocit, že hrám na Music Man. Nech boli poťáky či prepínač akokoľvek, stále to malo ten drzí Music Man výraz. Samotná zvuková variabilita a možnosti nastavenia boli minimálne pre mňa skôr nepriateľom, keďže som zvyknutý na dva poťáky jazz bassu, ale určite by som si rád a rýchlo zvykol. Mne osobne sa nedarilo veľmi nájsť zvuk vhodný na kľudné prstové hranie, stále bol tón poriadne uvrčaný, ale pri dlhšom testovaní a pohraní sa s aparátom by to určite nemal byť problém. Taktiež ma trochu hnevalo zlievanie tónov pri preznievaní strún. Akordy basa zvládala trochu menej čitateľne ako by som si prial, ale pri vybrnkávaní sa zvuk často zlieval. Opäť si ale myslím že pri vysomárení sa z poťákovej a prepínačovej alchýmie by nemal byť problém dosiahnuť uspokojivý výsledok. Pri slape či hodne tvrdom trsátkovom hraní basa skutočne žije, miestami má človek pocit že hrá na gitaru. Na chvíľu sme Sterlinga vyskúšali aj na vybudenom Valwatte MartinaLM, opäť riadna agresivita, spätná väzba a poriadne gitarový zvuk.
Celkovo sa mi basa pozdávala, splnila moje očakávania a ako ďalšiu basu do arzenálu by som si ju napriek pár spomenutým výhradám neváhal zaradiť.
