Bolo už spomínané, že korekcie sú v schéme zaradené ešte pred skreslením. Neovplyvňujú teda príliš farbu, ale charakter zvuku. Keď sa úplne stiahnu basy, stredy aj výšky, zostane ticho, čiže určujú, koľko ktorej zložky zvukového spektra vlastne ide preampom. Toto je najsilnejšia a zároveň najslabšia stránka tohto zapojenia. Najsilnejšia preto, že pomocou korekcii a vstupného volume sa dá nastaviť naozaj široké spektrum odlišných typov čistých, poloskreslených a skreslených zvukov. Ak potrebujem dravý agresívny sound, jednoducho prepnem lead chanel, vytočím volume naplno, treble naplno, stiahnem basy na malú trošku, middle v strede a mám ho tam. Ak potrebujem niečo rockovejšie, uberiem volume a treble, pridám trošku basov, skúsim, čo middle a zase mám, čo potrebujem. Ak chcem jazzovy čistý, prepnem clean chanel, nastavím volume podľa typu snímačov, pridám basy, uberiem treble, mrknem middle a swingujem. Ak chcem tenký funky, vytočím treble, stiahnem basy, mrknem middle, nastavím volume. Obecne sa dá povedať, že basy pri čistom kanály dodávajú zvuku objem a hutnosť, pri skreslenom blato. Výšky dodávajú na čistom zvuku ostrosť a brilanciu, pri skreslenom ťah a pri najskreslenejšom agresiu – v tom pozitívnom zmysle, nie agresiu typu Boss MT-2. Stredy sa správajú najzvláštnejšie a najnenápadnejšie. Pri vysokých skresleniach ich moc nepoznať, ale v zásade keď sú uplne preč, zvuk lepšie reaguje na flažolety, úhoz, ale trochu stenšie. Keď sú úplne naplno, zvuk trolinku stučnie. Na čistom kanály trošku zmohutňujú zvuk. Najviac sa prejavia na poloskreslených zvukoch, kde sa s nimi aj spolu s ostatnými korekciami dá spraviť naozaj dosť. Oproti rade Mark tu chýba funkcia Treble Shift, ktorá by sa mala prepínať vytiahnutím potenciometru výšok. Posúva výšky do úplne iného pásma a keďže hovoríme celý čas o charaktere zvuku, dá sa povedať, že tento preamp má o polovicu typov zvuku menej, ako majú Marky. Respektíve polovica je asi prehnané. Nie všetky zvuky z každého nastavenia sú dobré a nie je problém nastaviť ani zlé, hlavné keď človek nevie, čo sa ako správa, ale druhé výšky by mne osobne veľmi chýbali. Väčšinou to vychádza tak, že na čistý kanál sa hodia jedni a na skreslený druhé. Tuto sú tie výšky tak aj zjavne prednastavené, ale že sa nedajú nezávisle na kanaly prepínať je škoda.
Toto, čo som doteraz popisoval je práve aj slabina. Jednak ak človek nevie, o čo ide, k dobrému zvuku sa dostane iba na náhodu a jednak ak chce používať veľa zvukov, nestačí prepínať kanály, treba často krútiť korekciami a vstupným volume. Alebo sa spokojiť s trochou kompromisov, že skrátka nedá sa prepínať pravý ultrametalový sound s pravým jazzovým čistým. Toto riešia až novšie Mesa Boogie ako Mark IV, DC-5…, ktoré majú korekcie a vstupnú citlivosť dvojmo, zvlášť pre čistý+poloskresleny a zvlášť pre skreslený kanál. To už nie je problém prednastaviť si a prepínať čokoľvek medzi sebou.
Samotné toto zapojenie hrá veľmi stredovo. Osobne asi ani nepoznám iný zosilovač s takými mohutnými stredmi. Keďže tieto korekcie farbu moc neovplyvnia, drvivá väčšina strojov tohto zapojenia má za skreslením tam, kde iné zosilovače majú klasické korekcie, zaradený 5-pásmový grafický EQ (Studio Preampy majú všetky EQ). Je to hrozná frajerina, ale zároveň nevyhnutnosť. Aby sa to podobalo súčasnym predstavám, treba nastavovať EQ do mierneho „V“ . Nie preto, ako si mnohí myslia, že Mesa/Boogie je metalistická firma, ale jednoducho preto, že tých stredov je tam naozaj veľa. Ten EQ sa dá nastaviť aj do brutálneho „V“ , to je potom samozrejme masaker jak sa patrí. A dá sa vypnuť aj footswitchom, napríklad do beglajtu trochu ubrať stredy, pridať vyšky, nech sa zvuk pekne posadí kam patri, do sóla EQ vypnúť, nech ho stredy patrične stučneju, rozospievajú a pretlačia do popredia. EQ môže pracovať aj v režime Auto, keď na čistom kanály je vypnutý a zapne sa po prepnutí na lead.
Aby som to zhrnul, ide o veľmi podarený preamp. Predáva sa ako som vypozoroval niekde okolo/do 15 000,-, čo rozhodne nie je zlá kúpa. Treba však myslieť na to, že môže ísť o pomerne starý prístroj, ktorý ktoviečo už zažil. Problém by som videl aj v koncovom zosilovači. Ten sa na výslednom zvuku podpisuje oveľa viac, ako som si donedávna myslel. Zle navrhnutý alebo zoštelovaný koncák dokáže dosť ubrať na brilancii, čistote, ťahu, sustaine. Dobrý koncák dodáva zimomriavky navyše… Lenže dobrý nový koncák stojí toľko, čo nová priemerná celolampová hlava. A ani nepoznám veľa firiem, čo by koncáky samostatne vyrábali. Riešením môže byť stará Tesla typu Mono 130 a pod., lenže je to dosť riziková kúpa. Takéto staré stroje bývajú väčšinou v zlom stave, takže je nevyhnutné mať k dispozícii človeka, čo to vie opraviť a ešte predtým patrične upraviť na to, že to bude gitarový koncák. Alebo si viem predstaviť úspešnú prevádzku v nejakej jednoduchšej celolampovej hlave, trebars marshallackej. Samozrejme takej, čo má efektovú slučku, aby sa s tym dalo hrať rovno do koncu (return), prípadne znovu poznať niekoho, kto tam takú efektovú slučku vie dorobiť. Osobne by som s tým do ničoho iného ako lampového nehral, bolo by mi ľúto toho všetkého, čo by zvuku ešte chýbalo.
Inak Studio Preamp má aj recording output so speaker simulatorom na priame nahrávanie do mixpultu alebo PC, ale neskúšal som ho. Má aj pružinový reverb, no nepáčil sa mi. Asi preto, že som nikdy pružinový reverb nemal a teraz som už rozmaznaný digitálnymi technológiami ?.
