Tento rozhovor s Karlom Plíhalom sa uskutočnil pri príležitosti jeho slovenského turné, 8.11.2005 pred jeho koncertom v Starom Divadle v Nitre.
Aký zmysel má podľa Vás kultúra v živote človeka a či si myslíte, že je v kríze?
Takto zložito ja neuvažujem, ja som muzikant už 32 rokov a nemám pocit, že by sa oproti minulým rokom niečo zmenilo. Situácia je normálna, práve naopak aj menšinové žánre sa vracajú späť do klubov. Aspoň v mojej oblasti je všetko v poriadku. Na druhej strane nie som natoľko fundovaný, aby som o tom uvažoval… Každá generácia si myslí, že kultúra je v kríze, vždy sa však objaví nejaký nositeľ nového smeru a posunie ju ďalej. V dnešnej dobe je tento vývoj rozvetvenejší na rozdiel od mojich mladých čias.
Aký je váš názor na súčasnú komerčnú hudbu prezentovanú v médiách?
Každá hudba, ktorou sa človek živí je komerčná. Samozrejme aký ma dosah a aké veľké obsiahne publikum je druhá vec Ja robím tiež komerčnú hudbu. Nie som žiadny alternatívny umelec.
Akú hudbu nepočúvate?
Určite hudbu, ktorá sa hra v rádiách teda súčasnú populárnu hudbu. Mam doma vlastné nahrávacie štúdio a veľa hudby najmä tej elektronickej ma takpovediac nudí, lebo si ju môžem doma naprogramovať (smiech)
Je nejaká hudba, ktorú ste kedysi počúvali, ale dnes si poviete, že to by som si už nepustil?
Práve naopak. Čim som starší tak si dokážem vážiť aj niečo čo vzniklo pred 20 – 30 rokmi.
Cítite sa viac ako koncertný alebo štúdiový hráč?
Mať svoje vlastné štúdio má aj výhody aj nevýhody. Výhoda je v tom, že máte neobmedzene veľa času a nevýhoda je, že máte neobmedzene veľa času. (smiech)
Všímate si na koncertoch aj publikum? (mladé slečny)
Nechcem zo seba robiť starca, ale čím som starší tak sa viac sústreďujem na svoju hru a predvedenie na pódiu Keď som bol mladší tak som viac pozeral po babách.
Ako ste sa dostali k hudbe?
Je to asi kvôli tomu ako každý chalan, ktorý chce zaujať a zapôsobiť na dievčatá. My sme sa každý večer stretávali s kamarátmi a hrávali sme si na schodoch pred domom.
Ako sa pozeráte na účinkovanie vo filme Rok Ďábla?
Nemám žiadne herecké ambície. Ale veľmi ma zaujímalo ako prebieha nakrúcanie filmu. Bola to pre mňa nová skúsenosť. A zistil som, že to nie je ľahké.
Veľa ľudí si vás spája s Jarkom Nohavicom. Ako sa na neho pozeráte ako na muzikanta a ako na človeka?
Jarek je môj veľmi dobrý kamarát a to hádam hovorí za všetko. A o jeho muzikantských schopnostiach je myslím zbytočné hovoriť.
Kde beriete námety na svoje krátke básničky?
Je to hra. Ja sa rád hrám. Vznikajú náhodne, z nudy, keď mi je smutno alebo keď chcem kamarátom poslať smsku. A tie lepšie, o ktorých mám pocit, že by sa mohli páčiť, rozprávam na koncertoch. Pomáhajú mi ukľudniť sa pred ďalšími pesničkami.
Čo sa týka hry na gitaru ste samouk, nikdy ste necítili potrebu sa hudobne vzdelávať pod vedením nejakého učiteľa, alebo vám vyhovovalo len tak si sám brnkať?
Ja som od 15-tich hrával v rôznych kapelách, takže pre mňa bola školou väčšinou prax a na tu teóriu nebol nejako čas. A keď som mal 20 tak som nevedel či sa tým budem živiť. Hudbu som bral ako hobby.
V dnešnej dobe sú CD nosiče drahé a veľa ľudí si ich napaľuje. Myslíte si, že kopírovanie zabíja hudbu?
Aj keby CD stalo 30 korún tak by sa našli takí, ktorí by si ho napálili. Mne ako producentovi to však vadí. Pretože keď do toho investujem čas a peniaze tak čakám, že sa mi to vráti. Podľa mňa je to krádež. Chápem, že mladí ľudia sú hladní po informáciach a chcú ich čo najrýchlejšie. Moja skúsenosť je taká, že práve tí bohatší, ktorí by si tie CD mohli dovoliť napaľujú najviac. Minule som sa z novín dozvedel, že môj album (Nebe Počká pozn. autora) sa nedá kopírovať. A ono sa na to ťažko reaguje, Neviem či sa im mám za to ospravedlniť (smiech).
Máte nejaký osobný vzťah ku gitare ako k nástroju?
Je to môj fetiš. Veľká chlapská vášeň. Tak ako ženy majú oblečenie, tak my chlapi máme zas takéto veci.
Na čom hráte?
Na koncertoch hrám výhradne na elektrických gitarách. Hrám cez kombo Vox a mám jediný efekt a to analog delay. Viac nepotrebujem.
Ďakujeme za rozhovor !