Ku gitare a vôbec značke Framus som sa dopracoval prvý krát asi tak pred rokom a to výmenou amerického Telecastra, lebo som mal dva rovnaké a mám radšej javorové hmatníky, za Framus Panthera. Netušil som do čoho idem a napriek tomu mi tá gitara už na prvý pohľad bola veľmi sympatická a tak som si ju nechal. Nemecká značka tak trošku povstala z popolu a obnovila výrobu kedysi hlavne na európskom trhu obľúbenej značky. S basou Framus bol vraných obdobiach Rolišov pristihnutý aj Bill Wyman. Ale aby sme nekrivdili aj iní gitaristi.
Históriu značky som neskúmal a tak súvislosti s výrobou prerušením a znovu spustením neovládam, len som započul, že Nemci angažovali nejakých ľudí z rozpadnutej Jolany. Za túto správu však neručím a dávam ju len tak k dobrému…
Pri prvých internetových stretnutiach s touto značkou ma zarazili veľmi vysoké ceny ich výrobkov za ktorými sa nutne musí ukrývaťaj adekvátna kvalita. A veru sa aj ukrýva! Či už pri modely Panthera, alebo Diablo, ktoré som mal doma od Janka Baláža, bola kvalita už na pohľad jasná. Kvalitné materiály, vlastný patent upevnenia krku, a aj celý hardvér sú aj pre oko laika kvalitne spracované a nástroje sú aj na vysokej estetickej úrovni.
Na moju veľkú radosť som sa dohodol s obchodom Kaktus, zo Žiaru nadHronom a jeho majiteľom, skvelým Stanom Vencelom na spolupráci nášho portálu s jeho obchodom. Ako dovozca Framusov mi padol dorany aj vkusu a na prvá testovanie mi doniesol podľa svojho uváženia niečo zo svojej stajne.
Pri rozbalení luxusného gigbagu Premium line Rockbag vás čaká minimálne prekvapenie! Pre mňa bol výzor gitary v prvej sekunde skoro až šok. Ale príjemný. Gitara vyzerá ako drahá pekná vec.
Z priloženej fotodokumentácie je to aj dosť jasné.
Poďme ale od gigbagu!!! Áno, už gigbag je veliký, pevný a vo vnútri je gitarka ako v perinke. A aj so slušnou výbavou. Pri knihe Manuál, asi v siedmich mutáciách v elegantnom semišovom obale svyšitým logom firmy, máte pocit, že si kupujete Mercedes. Ale ten máte pri celom tomto výrobku. Ešte aj imbusáky sú pekné! Dnes už asi samozrejmosťou sú v tejto kategórii priložené straplocky na pás.
Telo gitary tvorí mahagónový základ na ktorom je nelepený výberový javor a je tam aj takzvaný f výrez a pod ním dutina. Gitara je tak pololubová. Ale keď ideme od začiatku, tak ako prvá vec nám padne do oka Bigsby originál tremolo s typovým označením B7.Funguje úžasne. Gitara sa vôbec nerozlaďuje a chod tremola jeveľmi presný a príjemný aj na ruku, aj na ucho. Za Bigsby je pevnákobylka s šroubíkmi kameňov logicky smerom k snímačom. To sú dva humbuckery Seymour Duncan SH 1N a SH 4B. Fungujú presne tak akomajú a ako aj ich výrobca deklaruje. Príjemne, plno, farebne! Ja som si ich dal hodne dole, skoro na úroveň rámikov. A aj tie stoja za zmienku, lebo sú netradične chrómové a celkovo doplňujú estetický dojem z nástroja. Aj moja mama, ktorá je na všelijaké gitary za tie roky zvyknutá, v nedeľu na obede povedala, že aká pekná!!!
Pod snímačmi je o telo prišroubovaný perleťový pickguard. Tiež topôsobí netradične ale fajn. Najvýraznejším estetickým a aj iste zvukovým prvkom je tvar tela, teda jeho profil. Telo nie je rovnako hrubé po celej ploche, ale časť je vystúpená vyššie. Jasnejší ako môj kostrbatý popis je detailný obrázok tela. Palisandrový hmatník je ako u všetkých Framusov ozdobou nástroja. K telu je prišroubovaný štyrmi šroubami, z ktorých je vidieť len dva, lebo druhé dva sú schované a celé je to firemný patent… Detailný popis určite nájdete na webových stránkach Framusu, ako aj všetky technické detaily tohto konkrétneho modelu. Ladiace mechaniky chodia presne, vynikajúco držia ladenie a sú akocelok s hlavou a intarziami loga opäť veľmi pekný dizajnérsky kúsok. Keď som hovoril že produkty firmy sú na cenovej úrovni amerických top modelov, je Tennessee toho dokladom cena 76990 Sk skoro až vyráža dych. V obchode Kaktus je ale momentálne tentošpičkový model za 39990Sk.
Gitara nasucho hrá tak, že sa vám ju nechce pustiť z ruky. Nádherný plný zvuk pololubovky!!! Treba žiaľ počuť, slová na opisovanie zvuku sú smiešne…
Gitaraje aj tvarom aj konštrukciou predurčená na blues, pop, či jazzík.Viem si ju predstaviť u takého Zdenka Bínu z kapely -123 minut…napríklad!!!
Zvukové ukážky sú vždy len orientačnými ukážkami, ktoré samozrejme neukážu plnú škálu zvukov, ktorých je gitara schopná. Ako som už bol spomínal, snímače som znížil na úroveň rámčekov.Gitara má na Fender Twinreverb úžasný plný zvuk a aj rukách zarytého metalistu vydržala hodne dlho. Sama o sebe je inšpiratívna a neuveriteľne pohodlné hranie láka hrať stále ďalej a ďalej!
Požičal som ju druhému framusistovi Janovi Balážovi a ten mi volal, žedal s snímače úplne hore a vraj sa z Tennessee stal plnokrvný rockový stroj! Mne nízko položené snímače pri veľkých skresleniach pískali, ale nastaviť sa dajú prirodzene ľubovoľne, a tým si zmeníte aj charakter zvuku. Ale ešte raz pripomínam, že tvar tela a konštrukcia gitary u mňa evokuje skôr teda ten pop, blues a jazz.
Keby som mal môj dojem zhrnúť a urobiť nejaké celkové zhodnotenie, na pomyselnej stupnici kvality do 10 by dostala desinu jak remeň. Nenašiel som v podstate žiadne mínus. Jediné by mohlo byť, že pri gitare tejto cenovej úrovne by sa patril kufor, ale aj tento Premium line gigbag je super. Ja sa už v tejto chvíli teším na ďalšie modely tejto nemeckej firmy, z ktorej sa stáva symbol kvality a precíznosti. A to sa týka tak gitár, tak aj zosilňovačov a kombíčiek. Nabudúce s Framusom dovidenia a dopočutia!
Vrámci snahy o dodržanie môjho kréda „Kto testuje, žije", som využil príležitosť požičať si od Duškyho tento zaujímavý nástroj značky Framus a aspoň narýchlo zistiť, ako si táto pomerne tradičná a konzervatívna firma vedie dnes a či gitara aj u mňa splní pomerne vysoké očakávania, aké som nadobudol po ohlasoch viacerých členov fóra, ktorí ju už obchytali predomnou. Keďže Dušky ju už po anatomickej stránke rozobral, tak ja sa budem venovať len dojmom, aké na mne zanechala.
Čo sa týka kvality spracovania, tam nie je čo vytknúť. Rušila ma akurát (len vizuálne) absencia bindingu na krku, budí to u mňa dojem lacnejších modelov, medzi ktoré tento Framus nepatrí. Gitarka je inak ľahká, krk má príjemnú tradičnú gibsonovskú menzúru, medium profil – do rúk mi sadol veľmi dobre. Koľajnicové jumbo pražce nie sú zrovna moje obľúbené, ale to je vec vkusu.Nasucho hrá príjemne zvonivo a veľmi vyrovnane, čo neskôr potvrdila aj pri hraní s aparátom. Bigsby vibráto je milé spestrenie vhodné na jazzovú hru alebo rockabilly – nečakajte odtoho žiadne bláznivé kúsky ako trebárs so superstratmi s Floyd Rose. Celkom som si na to Bigsby časom aj zvykol, pohodlne sa s týmhrá a má to štýl.
Len pre úplnosť informácií som ju ako vždy testoval na smradľavom starom Hiwatte DR103 a starej Hiwatt bedni s Fane reproduktormi. Hiwatt sa mi vždy osvedčil ako ideálny testovací aparát, keďže má veľmi detailný a bohatý zvuk a u nástrojov silno zvýrazní všetky možné osobitosti a ich charakter. Dal som si záležať a nakoniec sa to časovo natiahlo asi na 4 hodiny, keď už som tomusel skončiť kvôli ušným bolestiam. Gitara bola osadená 9nami strunami (na môj vkus trochu podvýživená, dal by som na ňu vkľude 11ky). Pedále som tradične nepoužíval žiadne, iba aparát som vytočil naplno a používal som volume na gitare.
Hneď po prvom zahratí a menšej úprave výšky snímačov som si všimol, že pozícia kobylkového snímača produkuje veľmi hutný tón skopou stredov. Musel som pridať výšky a trošku ubrať basy, čoje na 9ny struny a Hiwatt, ktorý je sám osebe veľmi prierazný a agresívny, pomerne nezvyklé. Zároveň ma hneď upútal mäsitý crunch a výrazne nakopnutý zvuk, ktorý bol ale aj pri Barré akordoch pomerne čitateľný (hoci menej ako by som si prial), stáles veľmi plnými basmi, veľa stredmi a zvonivými výškami. Darmo, cítiť že Seymour Duncan SH4 snímač ma už dosť silný výstup a je to kvázi moderný snímač. Hiwatt mi s ním kreslil takmer naúrovni vytočenej 50w Plexiny, čo ale nemusí byť na škodu. :-) Spočiatku sa mi gitara zdala trošku mŕtva s akoby „pomalšími" a moc tupými basmi (najmä basové e, a struna). Potom som si uvedomil, že sa pod toto môže podpísať fakt, že je zvnútra z časti dutá a má sustain blok. Ten kvázi dutý podtón semilubovky z nej cítiť stále, či chcete alebo nie, hoci podstatne menej ako u klasických semiluboviek ala Gibson ES335. Proste nečakajte attack a pevnosť basov klasickej solid body gitary. Zvuk je ale na oplátku veľmi bohatý a objemný. Postupne ma tá gitara začala baviť viac a viac, najmä kvôli jej veľkej všestrannosti, keďže na každej polohe hrá takmer ako iný nástroj. Kobylková poloha je akoby mix Les Paulu a semilubovky,pričom sustain je myslím najmä vďaka silnému snímaču takmer naúrovni Les Paulu. Medzipoloha mi pripomínala Gretsch gitary, zneje ako nafúknutá medzipoloha u Telecastra, len menej agresívne. Krkový snímač (SH1) je výstupom oveľa slabší ako kobylkový a zneje pomerne čisto a neblatí sa, čo som spočiatku očakával poveľmi hutne znejúcom kobylkovom. Tu už ide o dosť hladký jazzový tón, čo bol zrejme aj zámer, kedže tam dali SH1. Túto pozíciu gitarista využije s veľmi čistým aparátom, neviem si topredstaviť na nejakom higainovom monštre – to by bolo asi úplne nepoužiteľné blato.
Tu zároveň prichádzam k jedinej slabine tohoto nástroja a tou sú podľa mňa snímače. Osobne by som ich vymenil a dal tam nejaké klasickejšie z čelade „PAFkovité", pomohlo by to väčšiemu detailu a dynamike najmä na basových strunách. Vedel by som si na nej predstaviť klasické Gibson T-Topy zo začiatku 70tych rokov, ktoré by zvýraznili jej charakter a gitara by viac ožila. Zo stajne Seymour Duncan by som tam šupol Antiquities – nechápem prečo to nespravil aj výrobca na tomto konzervatívnom nástroji s obstarožným Bigsby vibrátom, keď tamuž silou mocou chcel dať niečo od SD. Ale možno to je aj zámer, aby si gitaru kúpili aj modernejší hráči. Len tí by mohli mať ešte ďalší problém a to je napískavanie gitary na kobylkovom snímači pri vybudenom aparáte (veď je to v podstate semilubovka), čo mi pravidelne robila. Príde mi to ako snaha výrobcu zaujať viacero skupín gitaristov, ale neviem, či úspešná. Tak či tak budú nad kúpou tejto gitary uvažovať buď klasici hrajúci najmä hudbu z 50tych až 70tych rokov, prípadne jazz alebo si ju kúpia aj modernejší gitaristi, ktorí len hľadajú „niečo iné" a budús ňou väčšinou hrať na spestrenie tie isté veci ako vyššieuvedení. V oboch prípadoch by im viac „vintage" snímače neuškodili a tónu gitary by to len prospelo.
V každom prípade napriek svojej všeobecne známej posadnutosti Gibsonmi hodnotím túto milú gitaru ako veľmi zaujímavý a predovšetkým muzikálny nástroj so svojským charakterom, na ktorom so správnym aparátom a dobrými paprčami vydolujete ozaj všeličo. Hráča zaujme aj strhne, dobre sedí v paprčiach, je originálna a aj dobre vyzerá. Howgh!
