Behringer BTR2000 – racková multifunkčná ladička

Január 1st, 2008
Napísal:
Kategória: Testy

Prečo vlastne treba rackovú ladičku?

Dôvodov bolo na to viac … predal som starý ME-10, podľa ktorého som doteraz ladil gitaru, a po určitej dobe mi začalo liezť na nervy večne sa prehadzovať do basákovho mulťáku, len aby som sa naladil.

Takisto som potreboval nejaký metronóm, ktorého rytmus by sme počas hrania mohli kontrolovať všetci – my totiž hráme podľa metronóma v skúšobni aj na koncerte, a doterajší metronóm síce bubeníkovi tikal do ucha, ale my ostatní sme nepočuli ani nevideli nič, a tak sme sa mohli spoliehať iba na to, že neujde z rytmu. Nestáva sa to síce často, ale na presnosti pri hraní sa snažíme stále pracovať a tak sme proste potrebovali mať v prípade potreby okamžite k dispozícii informáciu o tempe.

A navyše som mal v racku prázdne miesto, čo je pre rackových nadšencov tiež veľmi silný dôvod, iste všetci majitelia racku poznáte tú otázku – čo by som tam ešte pridal, aby to bolo ešte lepšie? A tak som si objednal túto ladičku z Muzikera. Cena bola veľmi príjemná, 2490 Sk, tak som sa po zrelej úvahe a preštudovaní zahraničných fór rozhodol, že zoberiem túto, na podobne vybaveného Korga som žiaľ momentálne nemal peniaze.

Ako vyzerá

Prišla mi na druhý deň a tak som ju vybalil a začal laborovať. Dizajn má veľmi elegantný, na prednom paneli je veľká LED stupnica v tvare oblúku, nad ňou malý LED displej a na spodnej časti panelu vľavo aj vpravo sú tlačidlá. Pri ľavom okraji stupnice je veľké dátové koliesko. Naľavo je ešte vstupná jacková koncovka a napravo vypínač. Predný panel smerom dolu trochu vystupuje z profilu a na jeho vyvýšenom spodnom okraji sa skrývajú 4 minireflektory s bielymi vysokosvietivými LED. Na zadnom paneli sú jacky vstupov a výstupov, a tiež pevne pripojená sieťová šnúra.

Najskôr som sa čudoval tomu, že je ladička hodne úzka. Myslel som si, že to bude hlboké aspoň ako Virtualizer, ale čakalo ma prekvapenie. Predný panel má síce štandardné 1U rozmery, ale „hĺbka“ skrinky je tak možno niečo vac ako dvojnásobok výšky ….

Prvé skúsenosti, alebo – ako vie ladička prevychovať hráča

Po zapnutí sa ladička rozsvieti ako Las Vegas, všetky tlačidlá začnú svetielkovať do červena. Zapojil som nástroj do predného vstupu a začal ladiť. V základnom režime je ladička nastavená ako všeobecná chromatická, možno ju však prepnúť ako špeciálnu gitarovú, basovú a rôzne iné ladenia, celkovo má 11 presetov.

Výrobca udáva presnosť tejto mašinky na +-1 cent. Najskôr som sa k tomuto údaju staval s rezervou. Ale veľmi rýchlo sa ukázalo, že výrobcom deklarovaná presnosť je zrejme skutočnosťou. Na gitare s floydom som mal struny 009 a pri basových strunách ladička svojím kolísaním +-2 dieliky okolo stavu naladenia rýchlo dala najavo, že so stabilitou basových strún nie je zrejme všetko v poriadku, hoci ucho to až tak nevnímalo. Človeka zvyknutého na malé , viacmenej informatívne ladičky, to zaskočí a začne si myslieť, že ladička je nepresná a má problém ladiť. Opak je pravdou, konečne sa človek dozvie, že mu jeho uši milosrdne utajovali fakt, že ladenie (a aj intonácia) jeho nástroja nie sú až tak skvelé, ako si naivne myslel. Vymenil som struny za hybridy 010/009 a zrazu problém prestal, stabilita presného ladenia sa o hodne zväčšila a akordy v rôznych obratoch zrazu zneli čistejšie. Obdobne som si dôkladne prešiel aj intonáciu a ladička ma donútila nielen nastaviť presne odznova oktávy, ale aj znížiť výšku zámku nultého pražca, keďže som zistil napríklad veľký intonačný skok z prázdnej struny k prvým štyrom pražcom! Bolo to celé laborovanie na pár hodín, ale kvalita relatívneho ladenia v akordoch po celom hmatníku hodne vzrástla a dokonca sa dá zahrať dobre ladiaci barré C-dur na 12. pražci!

Čo ponúka okrem bežného ladenia?

Prístroj má viacero vychytáviek, ktorými sa líši od bežných vreckových, stolných a pedálových modelov ladičiek. Predovšetkým je to dvojkanál, teda umožňuje ladiť dva nástroje bez prepájania a meniť ich bez prepájania šnúr. Kanály je možné prepínať tlačidlom. Ďalšou vecou, ktorá patrí do luxusnej kategórie, je vytvorenie vlastného mikroladenia, kde u každého tónu sa dá zadať odchýlka od rovnomerne temperovaného ladenia. To je dobré u nástrojov, ktoré nemajú rovnomerne temperované, ale prirodzené ladenie, kde možno vytvoriť špeciálne kompromisné ladenie pre najlepší výsledok. Výstupy je možné počas ladenia umlčať.

Stupnicu je možné prepnúť do dvoch módov – jeden má presnosť dielika stupnice 5 centov a druhý 1 cent. Tu by som rád zdôraznil, že u väčšiny malých vreckových ladičiek síce mnoho výrobcov udáva presnosť na +-1 cent, no v skutočnosti sa jedná iba o internú presnosť detekčného obvodu, nie o presnosť zobrazenia na maličkom displeji, tá býva odstupňovaná po 5 centov a neraz aj viac, takže ladenie s takou presnosťou je iba ilúziou … Práve veľká, aj z diaľky prehľadná a pritom jemne delená stupnica je teda veľkým argumentom, prečo si zaobstarať práve rackovú ladičku. Samozrejme toto neplatí u niektorých stroboskopických modelov, kde je to možné presne rozlíšiť aj na malom displeji podľa pohybu patternu v reálnom čase.

Ešte lepšou vychytávkou je okrem bežnej manuálnej kalibrácie dostupnej aj na lepších malých modeloch aj autokalibrácia, teda ladička si odpočuje tón (napríklad z nejakého neladiteľného nástroja) a nakalibruje sa sama na neho. Pre tieto účely a aj pre akustikárov má vpredu vstavaný mikrofón. Ale ani sluchári, ktorí dávajú prednosť ladeniu podľa záznejov, nevyjdú naprázdno – ladička vie vygenerovať referenčný tón na naladenie sa podľa sluchu.

Tento prístroj sa osvedčil aj na ladenie basy, kde sa s jeho pomocou dalo naladiť bez problémov aj hrubé H na päťstrunke, čo je nie tak celkom bežná vec, s tým má problém nejedna ladička!

Metronóm

Druhá vec ukrývajúca sa v tejto útlej krabici je zabudovaný metronóm. Poteší všetkých tých muzikantov – magorov, ktorí sú zamindrákovaní z presnosti, všetko im pripadá nepresné a radi s chuťou trápia seba aj spoluhráčov drilom zdokonaľovania timingu a rytmickej súhry (teda napríklad mňa). Tento funguje od 30 do 240 BPM. Hlasitosť kliku je možné nastaviť. V režime metronómu je tempo zobrazované nielen klikom, ale aj opticky, a to dokonca na dva spôsoby – buď sa LEDky stupnice „prelievajú“ ako na aute KITT z seriálu Knight Rider, alebo v rytme kliku blikajú stredná zelená LEDka a dve krajné pri nej. Mne osobne druhý spôsob prišiel ako presnejší, ale to je vec vkusu …

Prepracovaný systém vstupov a výstupov umožňuje rôzne flexibilné konfigurácie. Trebárs ja mám výstup z preampu vo vstupe 1 a zvuk ide výstupom 1 do efektového procesoru, odkiaľ putuje do koncáku. Metronóm pritom beží do samostatného výstupu Sound, skade sa odoberá do odposluchovej cesty v mixe, a v gitarovom signále nie je počuť. Je možné samozrejme pre potreby cvičenia urobiť aj tak, aby metronóm šiel do signálu nástroja, stačí zvoliť správnu kombináciu vstupu a výstupu.

Osvetlenie

Poslednou vecou, takpovediac čerešničkou na torte, je, že kúpou prístroja si človek zadováži okrem veľmi slušnej ladičky a praktického metronómu vhodného od domáceho cvičenia po presné live hranie, aj výborné osvetlenie racku. Štyri malé LED reflektoríky vedia skutočne kvalitne nasvietiť všetko pod nimi. Preto doporučujem montáž na vrchnú pozíciu v racku.

Záver – brať alebo nie?

Tu by som to radšej nechal na osobné uváženie každého jednotlivca. Problémom (alebo výhodou, záleží ako to človek vezme) je paradoxne vysoká presnosť. Táto ladička nie je vhodná pre každého, je vhodná pre ľudí technickejšie založených, ktorým nevadí rackový formát prístroja, chcú skutočne riešiť kvalitu ladenia a intonácie nástroja a záleží im na čo najlepšom ladení, a to aj za mizerných svetelných podmienok a na veľkom pódiu. Praktický je aj metronóm, ktorý netreba nosiť osobitne, má okrem kliku aj svetelné zobrazenie tempa a vidia ho zďaleka všetci v kapele, a všetko je v jednom balení. Samozrejme to ešte aj pekne vyzerá a ak osvetľovač vypne svetlá, na všetky prístroje v racku je pekne vidno. A samozrejme cena je o hodne nižšia ako trebárs u konkurenčného podobne vybaveného Korgu DTR-2000 …

Pre hudobníkov, ktorí chcú iba podľa možnosti rýchlo naladiť nástroj, nechce sa im príliš babrať s ladením a rozčuľuje ich, že sa za zlomok sekundy po nedbalom otočení ladiacej mechaniky okamžite nerozsvieti „in tune“, ju striktne nedoporučujem, tu viacej služby urobí malá vrecková ladička, prípadne ladičkový pedál! Ak niekto bežné struny podladí o dva tóny (z E na C ladenie), nezvýši ich hrúbku a nadáva na ladičku, že neukazuje presne, pre toho nemá cenu používať tak citlivý prístroj a úplne stačí malá vrecková ladička, ktorá dostane ladenie do počúvateľného rozsahu a pritom nestresuje hráča „subtílnymi detailami“, napríklad že mu najhrubšia struna kolíše po brnknutí 5 centov hore-dolu, alebo že na oktáve na G strune má o 10 centov viac ako má mať.

A pre tých „gitaristov“, ktorí menia struny iba vtedy, keď im prasknú, doporučujem radšej utratiť peniaze na pivo, tu takúto ladičku už skutočne nemá zmysel kupovať.

Títo ľudia nepochopia a neocenia, že im presná ladička ukáže pravdu o ich nástroji (nevhodnosť hrúbky strún na daný nástroj a dané ladenie, opotrebovanie strún, nepresnosť nastavenia intonácie nástroja, priehybu hmatníka a nultého pražca atď…) a budú ju obviňovať z „nepresnosti“ bez toho, aby pochopili, že neladí ich zanedbaný a nenastavený nástroj, nie digitálny kryštálom riadený prístroj s presnosťou +-1cent.

Nech sa teda každý rozhodne sám, čo chce. Cena je dosť príjemná a za ňu hráč dostáva veľmi zaujímavý prístroj, ktorý síce nie je nevyhnutnosťou, ale zato silne návykovou záležitosťou. Kto si ju vyskúša a má pre takéto veci pochopenie, pre toho sa racková ladička stane nepostrádateľnou pomôckou a nebude chápať, ako to doteraz vydržal bez nej …

Tak nech vám to ladí a šlape v rytme!


2024 Copyright Gitaristi.sk. All rights reserved.