Všetko to začalo tým, že som si osvojil jeden praktický zvyk a to síce nahrávať si svoju obľúbenú reláciu na stanici VH1 pod názvom VH1 Rocks. Pomerne často sa tu stretnem s kapelami, ktoré nepoznám, alebo s kapelami, ktoré hrajú povedzme nie až tak konzervatívne :-). Pri pozeraní jedného z dielov som však zbystril pozornosť podstatne viac, ako obvykle. Keď sa dole v rohu objavil nápis "THE MARS VOLTA" okrem toho, že sa jedná o určité pokračovanie skupiny "AT THE DRIVE IN" mi to nič zásadnejšie nepovedalo, no už po prvom takte mi bolo jasné, že tu končia všetky srandy a natrafil som na niečo výnimočné. Nemýlil som sa. Perfektná súhra, originalita, aranžérska, kompozičná a zvuková prepracovanosť na veľmi vysokej úrovni, obrovské nasadenie…toto všetko je THE MARS VOLTA. Nepravidelné rytmy a počítanie, no nečakajte nič ako Dream Theater, veľmi vkusné a originálne využitie zvukov z gitarových krabičiek, ale nečakajte nič ako Tom Morello, výborné spojenia el. gitár a latino prvkov, no nečakajte Santanu, a spev ktorý môže závidieť nejedna speváčka, no nehľadajte za ním ženu. Aj toto sú THE MARS VOLTA. Okamžite som "rozhodil siete" a zaobstaral si ich najnovší album THE BEDLAM IN GOLIATH a tu sú moje dojmy:
Hneď prvé tóny albumu ma nenechali na pochybách, že táto voľba bola dobrým rozhodnutím. Prvá skladba ABERINKULA sa do mňa nekompromisne pustila s obrovskou energiou. Postupne prešla niekoľkými podobami, ktoré nechali naplno vyniknúť tomu, v čom je táto kapela veľmi silná a to ich originalite. Jednotlivé pasáže sú síce pomerne dosť odlišné, no prechádzajú do seba s takou ľahkosťou a prirodzenosťou, že ak to poslucháč vyslovene "nepitve" a nesústredí sa na to, tak prechádza úplne prirodzeným spôsobom z jedného pomyselného sveta do druhého a ani netuší, kedy prešiel pomyselnú hranicu. A túto schopnosť použili členovia kapely veľmi vkusne aj pri prechode zo skladby číslo 1 do skladby číslo 2 s názvom METATRON.
Tu hneď nastúpila nosná spevná téma v 6/8 takte, ktorú vzápätí strieda pasáž, ktorú by sme (v prípade, že formu tejto skladby považujeme za strofickú pieseň) mohli nazvať slohou. Táto časť je síce v 4/4 takte, no je vymyslená tak, že zachováva prvky rytmického cítenia z predchádzajúceho 6/8 taktu. Keď sa znovu kapela vráti do pôvodnej nosnej témy, táto je síce celkom iná no práve kvôli zachovaniu uvedeného cítenia v kladbe pôsobí absolútne prirodzene. Podobných príkladov je na tomto CD veľmi veľa, ale tento jeden som na ukážku rozviedol trošku podrobnejšie, aby som poukázal na to, že páni z THE MARS VOLTA vedia veľmi dobre čo robia čo možno niektorým konzervatívnejším poslucháčom tak pripadať nebude. Aj táto skladba prejde mnohými transformáciami a teda môžem Vám povedať, že sa tu napočítali ozaj dosť, ale čo ma na tom celom neskutočne fascinuje je to, že im tieto nepravidelné rytmy a zemy znejú tak neskutočne prirodzene, akoby si hrali v 4/4 takte Adur, Ddur, Edur s úsmevom na tvári. Inými slovami aj pri ťažkých aranžmánoch a veľmi veľa súčasne hrajúcich zvukoch je z toho cítiť ČLOVEK a nie len partia nedrvených hudobníkov.
Skladba č. 3 ILYENA začína veľmi netradične. Zvláštna melódia pri interpretácii ktorej spevák používa rôzne efekty na spev vytvára špecifickú atmosféru a pomer efektov a spevu sa postupne mení tak, že vychádza iba spev vyvrcholením čoho je nástup kapely. V tejto skladbe cítiť trošku latino vplyv, čo sa časom v skladbe stupňuje. Z množstva originálnych prvkov, ktoré sú tu použité spomeniem kombináciu dynamicky silno hrajúcich bicích a jemných vokálov pod gitarovým sólom. Skladba končí presne naopak, ako začala – čiže na sólový spev sú aplikované rôzne efekty, ktorých pomer voči hlasu sa však tentokrát postupne mení tak, že spev v nich stále viac zaniká, až zanikne úplne.
VAX SIMULACRA. To je názov skladby č. 4. Práve toto je tá skladba, ktorú som videl na VH1 a vzbudila môj záujem o túto kapelu. Z celého CD je to "najmenšia ťažoba" ale aj tak veľký náklad :-). Veľmi tu vyniká ich zohratosť a rád by som v tejto skladbe vyzdvihol 2 faktory. Prvým je bubeník, ktorý v tejto skladbe ukázal čo vie a bezpochýp vie toho na bicíh viac, ako veľmi veľa. Koniec-koncov posúďte na priloženom linku v závere recenzie. Druhým faktorom, ktorý by som tu chcel vyzdvihnúť je zohratosť kapely ako celku. To síce platí o celom CD, no keďže som túto skladbu počul, ako prvú a okamžite si to všimol spomeniem to práve tu. Na THE MARS VOLTA je pozoruhodné to, že to nie je kapela zložená z virtuózov. Ako inštrumentalista tam podľa môjho názoru vyniká iba bubeník, no napriek tomu kapela, ako celok pôsobí technicky obrovsky vyspelo. Tu proste platí o niečo viac, že v jednote je sila :-).
GOLIATH je skladba č. 5. Bigbeat v strednom tempe s veľmi vkusným použitím perkusií. Znova zmeny v tempách a úžasné transformácie jednej skladby. Skvelá práca s dynamikou. V tejto skladbe počujeme použitie rôznych efektov aj na basgitare začínajúce pod druhým git. sólom.
Skladba č. 6 – TURNIQUET MAN ma okamžite upútala použitím harmonických postupov, ktoré dávajú veľmi pekným spôsobom vyniknúť dur-mollovým zmenám. Skladba sa postupne transformuje z jasnej melódie do zmesi rôznych zvukov, ktoré nakoniec akoby celú skladbu pohlitili. Táto skladba ma však veľmi pekný refrén.
7. (CAVELETTAZ) začala tak, že za takýto nástup by sa nemuseli hanbiť ani kapely, ako Cradle of filth :-). Hneď dostanete veľkú dávku energie spojenú s rôznymi zvukmi gitary v panorámach a v pozadí. Jedná sa o rýchlu energickú vec s kopou výporných a absolútne nekonvenčných nápadov a postupov. Každá nota a zvuk tu má svoje miesto a vytvára skevú atmosféru. Progresívne pasáže tu striedajú pasáze zložené len z rôznych zvukov. Tie zase triedajú časti s pekným melodickým spevom. Niekoľko krát počas skladby sa už zdá, že končí no poklačuje ďalej s veľkým nasadením. Tu nie je nič zanedbané ani prvoplánové, ako koniec-koncov na celom CD. Táto skladba má skoro 10 min. a nie je ľahké napísať a nahrať skladbu s takouto minutážou tak, aby poslucháča udržala v zaujatí. Na tomto albume sa to kapele podarilo niekoľko krát, pretože dlhé minutáže sú tiež jedným zo špecifík tejto kapely, ale verte, že nudiť sa nebudete :-).
Bez prestávky sa dostávam do skladby č. 8 s názvom AGADES. Základnú basovú linku tu opriadajú rôzne zvuky z gitary Omara Rodrigueza Lopeza miestami pripomínajúce neobvyklé nástroje, ako napr. thermin. Túto pomerne pokojnú časť strieda dynamicky výrazný gitarový refrén, po ktorom prichádza mini sólo pripomínajúce mi štýl Franka Zappu. Ešte by som poukázal na pekné rytmické variácie bicích pred 2. ref. a taktiež aj v tejto skladbe môžeme počuť rôzne efekty na basgitare. No ďalší vývoj smeroval k niečomu, čo sa da definovať veľmi ťažko. Je tam progres, je tam latino, štipka Jazzu a nad tým celým sa vznáša opar alternatívneho rocku. A podobne prirovnávania by sa na tomto veľmi pestrom albume dali aplikovať veľmi často a len v superlatívoch :-).
ASKEPIOS je názov skladby č. 9. Toto dielko prebieha rôznymi premenami a transformáciami,ako aj ostatné skladby na tomto albume no v tomto prípade sú premeny častejšie a výraznejšie. Na vytvorenie určitej atmosféry sú tu použité aj zvuky ako brum z gitary, či signál mobilného telefónu. Možno sa to zdá z písaného slova nemožné no sedí to tam perfektne :-).
OUROBOROUS má poradové číslo 10. Dvojhlasy na hrubých stunách gitary vedené prevažne v terciách, bicie v štýle d´n´b, latino perkusie a spev, akoby cover z operety. Zdá sa Vám to nemožné spojiť, tak aby z toho nevznikol nevkusný "guláš"? Začiatok tejto skladby je dôkazom opaku. V tomto duchu sú vedené aj slohy. Refrén je síce oproti nim dynamicky oveľa výraznejší a tvrdší, no napriek tomu je zaranžovaný tak, že pôsobí uvolňujúco. V skladbe je niekoľko veľmi pekných častí, ktoré vynikajú v kontrastoch oproti častiam, ktoré ich obklopujú a to či už melodicky, alebo dynamicky no tu krásne vidno, že aj dynamický pokles môže mať v konečnom dôsledku (z hľadiska hudobnej psychológie) presne opačný efekt a to, že danú časť práveže výrazne vyzdvihne pretože nechá vyniknúť iným prvkom, ktorých sústava vytvára určitú pasáž, ako väčší hudobný celok, z ktorých je následne žložená celá pieseň, ako celok konečný. V tejto skladbe kapela použila tento "opačný postup" 2 krát.
Predposledná skladba má názov SOOTHSAYER. Pri tejto skladbe použila kapela spôsob aranžovania, ktorý je častý skôr pri štýloch, ako trance prip. house a to, že je určitá chronicky sa opakujúca téma, ako základ a okolo nej sa používajú rôzne iné melódie či iné zvuky. Tu je nosná téma hraná na arabskýc nástrojoch kanun a oud. Je napísaná v 10/8 takte a slúži ako základ pre rôzne gitarové zvuky, ktoré spolu so spevom a rôzne variovanou rytmikou (v tomto poňatí bicie a basa) vytvárajú konečnú podobu skladby no môžeme tu počuť aj klasické sláčikové nástroje.
CONJUGAL BURNS je dielo, ktoré zakončuje toto CD. Po predchádzajúcej sladbe vyznieva veľmi sviežo. Oproti ostatným skladbám neprechádza až toľkými a tak výraznými zmenami. Z celého CD má spolu so skladbou VAX SIMULACRA najbližšie k asi najpoužívanejšej hudobnej forme súčasnosti (sloha-ref.-sloha-ref.-coda-ref.) no aj napriek tomu je to pekné originálne a netuctové dielko vhodné na záver albumu v tejto konštelácii skladieb, ako určité uvolnenie. Každopádne však prepracované do najmenšieho detailu.
Toto CD celkovo hodnotím, ako veľmi hodnotné, pretože je vidno, že nobolo šité horúcou ihlou a je na ňom vidno kopec poctivej a zodpovednej práce. Každému detailu tu bola venovaná veľká pozornosť. Na tomto CD je hudba náročná na počúvanie a verím, že ju "nestrávi" každý, ale aj práve preto som sa rozhodol na tomto kusku internetového sveta poukázať na túto výnimočnú kapelu, ktorá možno niekoľkým z Vás spôsobí také isté potešenie, ako mne.
The Mars Volta – The Bedlam in Goliath
01.Aberinkula
02.Metatron
03.Ilyena
04.Wax Simulacra
05.Goliath
06.Turniquet Man
07.Cavalettas
08.Agadez
09.Askepios
10.Ouroborous
11.Soothsayer
12.Conjugal Burns
Cedrik Bixler-Zavala – Spev
Omara Rodriguez-Lopez – Gitara
Isaiah Ikey Owens – Klávesy
Juan Alderete – Basgitara
Thomas Pridgen – Bicie
Marcel Rodriguez-Lopez – Perkusie
[http://www.themarsvolta.co.uk]
