Fernandes Burny Custom – 1976
Túto gitaru som mal doma týždeň. Mal som ju 2x na skúške a 1x som na nej odohral koncert. Je to kópia Stratocasteru Fender zo 70-tych rokov. Čiže veľká hlava, výstuž ústiaca na hlave zakončená vytŕčajúcou chrómovou matkou, krk prišróbovaný do tela 3 šróbmi, ako aj zvláštny patent na regulovanie uhlu medzi krkom a telom.
Telo by malo byť z jelše. Nie je ani príliš ťažké, ani príliš ľahké. Dobové Fendre boli podstatne ťažšie, ale zase čo som mal chvíľu japonský reissue 72’Strat z polovice 90-tych rokov, tak ten bol výrazne ľahší (a lipový). Gitara na sucho hrá celkom pekne vyrovnane, má skvelé pevné basy a pekne rezonuje na bruchu.
Krk je celojavorový, s guľatým profilom, aj hmatníkom. Pomerne masívny. Podobný krk mal aj japonský reissue, ktorý som už spomínal. Celý krk aj s hmatníkom je lesklo lakovaný, takže hra na túto gitaru s hrubšími strunami dá trochu zabrať.
Snímače sú Alnico, všetky 3 rovnako orientované, takže brumia vo všetkých polohách. Pískajú minimálne iba pri maximálnych hlasitostiach a vysokých skresleniach.
Zvukovo na aparát je gitara fantastická. Na Stratocasterovské pomery je zvuk dosť plný. Všetky polohy prepínača hrajú fantasticky, od najčistejších, po najskreslenejšie zvuky. Osobne by som ale predsa privítal ešte trochu ostrosti. On ten zvuk samozrejme nie je nijak neostrý alebo poddekový, to akékoľvek keramické Fender Mexico je oproti tomu jak s tónovou clonou, ale predsa len v ušiach až tak nezabolí, ako by správny Strat mohol :). Ale vyvažuje to na druhej strane tlstým zvukom, čo sa tiež nevidí na každom Strate…
Prepínač je 3 polohový, s dodatočne nejako dorobenými 2 medzipolohami. Dá sa to pochopiť – 5-polohove prepínače Fender zaviedol až o rok neskorej, ako bola táto gitara vyrobená. Ja by som ho ovšem aj tak hneď vymenil za pre mňa štandardný 5-polohový.
Veľmi musím vyzdvihnúť prenádherné autentické logo a nápisy na hlave – nemajú najmenšiu chybičku :). Takéto logo je inak na gitarách Fernandes dosť raritné.
Yamaha SR 450S – začiatok 80-tych rokov
Túto gitaru som mal doma tiež okolo týždňa. Je to Stratocaster vychádzajúci z Fenderov vyrábaných v 50-tych rokoch. Klasická malá hlava. Tam kde majú moderné Fendre na hlavne dierku na prístup k výstuži má táto gitara vložku z tmavšieho dreva. K výstuži sa dá dostať z opačného koncu krku. Vodič na struny na zväčšenie tlaku strún o nultý pražec je iba jeden na 2 najtenšie struny a je kruhového tvaru, ako mali pôvodné Fendre z 50-tych rokov. Skrátka prevedenie veľmi autentické. Malou drobnosťou je predný kryt na tele. Je síce iba z jednej vrstvy bieleho plastu, ako mali Fendre v 50-tych rokov no je prišróbovaný 11-šróbmi, ako modernejšie Fendre, miesto autentických dobových 8-ich šróbov.
Telo je z jaseňa. Gitara je dosť ľahká. Na sucho hrá trochu hlasnejšie a takisto ako predchádzajúci Fernandes príjemne celá rezonuje. Už nasucho počuť, že zvuk je dosť brilantný a jasný, vo viaczvukoch dosť čitateľný a detailný.
Krk je znovu celojavorový, s guľatejším profilom, aj hmatníkom, lesklo lakovaný. Oproti predchádzajúcemu Fernandesu je čosi pohodlnejší. Podobne na mňa pôsobili repliky 50th Stratov od Fendru. Inak by som povedal, že je novo nalakovaný nitrocelulóznym lakom. Jednak som pri prvom chytení gitary zacítil trochu acetónu a okrem toho je v tak krásnom stave, že nie je možné, aby bol s pôvodným lakom – poznať to aj oproti telu, na ktorom nejaké tie malé stopy veku vidno.
Snímače sú aj tu osadené magnetami Alnico, opäť rovnako magneticky orientované, takže brumia vo všetkých polohách. Prepínač je originál 5-polohový, čo nie je zrovna to pravé autentické, ale rozhodne je to rozumnejšie a praktickejšie, nech sa autenticita skrátka na mňa nehnevá :).
Táto gitara je po zapnutí na aparát riadne ostrá, ako bolo cítiť už nasucho. Pomáhajú tomu aj snímače, ktoré síce nemajú bohvieako silný výstup, ale sú veľmi brilantné a zvonivé. Zase – ako sa na 50-te roky patrí. Napriek ostrosti má gitara aj svoju plnosť. Ďalšou zaujímavou stránkou tejto gitary je sustain. Takto sustainový Stratocaster sa príliš často nevidí – jednoducho paráda !
Tento nástroj je raritný celý – Yamaha nie je zrovna typickou „lawsuit“ kopírovacou firmou, venovali sa skorej výrobe vlastných modelov. Logo na hlave síce trochu evokuje Fender, no podobá sa viac na nepodarený Squier, aj keď je pravdepodobné, že vzniklo skorej. Rozmiestnenie nápisov však dojem zase trochu vylepšuje :).
Fernandes Limited Edition – cca 1980 – 1990
Tento nástroj som mal doma naposledy, niečo vyše týždňa. Je to Stratocaster vyrobený podľa Fenderov zo 60-tych rokov. Malá hlava, bez diery na prístup k výstuži ako aj bez drevenej vložky miesto nej. Výstuž krku sa končí na opačnom konci krku pri tele. K 60-tym rokom sedí aj palisandrový hmatník, ako aj fakt, že je na krk nalepovaný ako tenučký plátok už v oblúku, teda nie na rovnú plochu s vybrúseným oblúkom, ako je tomu u novších Fenderov. Autentická je aj výstuž vkladaná pod hmatníkom a nie z opačnej strany profilu krku. Ten je teda bez tmavého pásiku dreva vzadu. A pre 60te roky je typická aj výrazná (mimochodom veľmi krásna) červená metalíza, na rozdiel od 2tónových sunburstov, čiernych alebo blonde povrchov z 50-tych rokov. Bohužiaľ predný panel je iba z jednej vrstvy bieleho plastu (miesto trojvrstvého biela/čierna/biela) a je prišróbovaný 8-mi šróbmi (miesto 11-tch). Takéto panely sa vyskytovali na Fenderoch z 50-tych rokov, nie zo 60-tych. Maličkosť, ale zamrzí, keď je ináč celá gitara poňatá veľmi autenticky.
Telo gitary by malo byť z jelše. Je tak akurát klasický ťažké. Táto gitara je nasucho veľmi hlasná, frekvenčne pomerne vyrovnaná, slušne rezonujúca. Krk má zvláštny guľatejší profil, iný ako predchádzajúce 2 gitary. Aj palisandrový hmatník je o poznanie plochejší. Nedokážem posúdiť, nakoľko sa podobá Fendrovým krkom zo 60-tych rokov, môžem však povedať, že mne sedel najviac zo všetkých tu spomínaných gitár. Snímač sú zase Alnico, tak ako sa patrí. Takisto ako aj na prvom 70tkovom Fernandese, aj tu je osadený akýsi hybrid medzi 3 a 5 polohovým prepínačom. Respektíve pôjde asi pôvodne o 3-polohový prepínač, na ktorom sa pri troche jemnosti dajú nastaviť aj medzipolohy. Bohužiaľ medzipoloha kobylkového a stredného snímača sa síce fyzicky dá prepnúť, no aj ju skutočne zapnúť vyžaduje hodne trpezlivosti. A aj na tejto gitare sú všetky 3 snímače rovnako magneticky orientované.
Táto gitara je tak trochu zvláštna. V skutočnosti nemá až tak pekne vyrovnanú hlasitosť jednotlivých strún. Najtenšia E hrá trošičku tichšie. Nie je to zase až taká zriedkavá vlastnosť, ale mám pocit, že predchádzajúce gitary mali hlasitosť medzi strunami vyrovnanejšiu. Aspoň sa mi to tak zdá – gitary som totiž nemal doma naraz, ale s niekoľkotýždňovými odstupmi. Po zapojení do aparátu je zvukovo niekde medzi 50tkovou Yamahou a 70tkovým Fernandesom. Čiže ani až tak brilantná a ani až tak tučná. Takisto má trochu nepomer medzi zvukom samostatných snímačov a ich vzájomných medzipoloh. Mne osobne sa najviac páči zvuk samostatných snímačov, hlavne pri skreslení. Medzipolohy znejú trochu tenšie a nosovo. Ale na druhej strane má vynikajúci sustain, aj keď nie až taký skvelý, ako má Yamaha.
Logo na hlave síce neoslní, ale dokopy s ostatnými nápismi si gitara smelo zaslúži patriť do kategórie „lawsuit“ :).
Pre všetky 3 gitary je spoločným znakom osadenie kvalitnými komponentami – všetky 3 majú vynikajúce Alnico snímače, každá iný typ, no ani na jednej by som ich určite nemenil. Všetky 3 mali kvalitné mechaniky, kobylky, vypracovanie, lak – skrátka vynikajúca práca. Nechcem, a ani poriadne nemôžem porovnávať tieto gitary s dobovými originálmi, no nemám problém porovnať ich so súčasnými niekoľko násobne drahšími originálmi a moje hodnotenie zostane rovnaké – sú to vynikajúce, 3 rôzne Stratocastery, ktoré sa dajú kúpiť za neuveriteľne dobré peniaze. Porovnávať tieto gitary s podobne drahou súčasnou produkciou z Ázie je pre tieto nástroje urážkou.
Ak by som mal zhodnotiť, ktorú gitaru by som si eventuálne vybral ja, tak po dlhom rozmýšľaní by som označil pravdepodobne 60th style Strat Fernandes. Napriek tomu, že pri ňom moja recenzia vyznela možno najnegatívnejšie, najviac mi sedel do ruky a najlepšie sa mi na ňom hralo. Zvukovo by niekomu v porovnaní s ďalšími dvoma pripadal najmenej zaujímavý, no mne pripadal ako rozumný zvukový kompromis medzi nimi. Oželel by som medzipolohy, ktoré hrali obom konkurentom lepšie, ale aj tak by pre moje ucho zostal lepší krkový, aj lepší kobylový sound. Možno robí svoje aj palisandrový hmatník, na ktorý som zvyknutý z mojich ostatných gitár.
Za požičanie ďakujem Robovi, Braňovi a znovu Robovi alias Robertovi a Progrockerovi :).
Ospravedlňujem sa za fotky z ebayových aukcií, v každom prípade ide o popisované nástroje :)
