Ahojte, gitaristi!
Keď sa povie elektrická gitara, aká gitara vám napadne ako prvá?
Mne osobne Fender Stratocaster. No a dnes nazrieme do histórie tejto skvelej gitary.
Celé to začíná v roku 1952, kedy Leo Fender, Bill Carson a George Fullerton začali pracovať na novom type elektrickej gitary, ktorý mal mať oproti Telecastru väčšiu škálu farieb zvuku. Oproti Telecastru mal Strat výrez na zadnej strane tela, ktorý umožňoval príjemnejšie opretie gitary o telo hráča. Tvar tela gitary Stratocaster bol odvodený hlavne z basgitary Fender Precision. Najvýraznejším spoločným prvkom je predĺžený horný roh tela. Hlava Stratocastra je asymetricky tvarovaná a struny pokračujú v priamom smere, vďaka čomu sa gitara menej rozlaďuje. Výraznou inováciou bolo pridanie prostredného snímača typu single-coil, čím gitara získala úplne iný typ zvuku v porovnaní s Telecasterom. S tretím snímačom súvisí aj pridanie 5-polohového prepínača snímačov a pridanie tretieho potenciometra, ktorý ovládal druhú tónovú clonu. A na čo nesmieme zabudnút, je dvojzvratné tremolo. V tej dobe to bol unikát.
Stratocaster sa dostal do predaja v júni 1954 a prvý zaznamenaný hráč na tento typ gitary bol americký gitarista a skladateľ Eldon Shamblin.
Patent na Stratocaster bol podaný 30. augusta 1954, ale na patent na unikátny tremolo systém sme si počkali až do 10. apríla 1956.
Ako zaujímavosť spomeňme, že prvé kusy mali sériové číslo vyrazené na bakelitovom kryte, ktorý zakrýval pružiny tremola. Až v druhej polovici roka 1954 začalo byť sériové číslo vyrážané na kovovú doštičku, ktorá spájala krk a telo gitary.
Prvý Stratocaster v ČSSR
V roku 1954, keď konštuktéri Josef Růžička a Vladimír Vlček začali uvažovať o konštukcii prvej československej elektrofonickej gitary, tak sa samozrejme inšpirovali gitarou Stratocaster. Ale aby mohli zistiť, ako funguje a prípadne jej konštrukciu odkopírovať, museli si nejakým spôsobom zaobstarať originálnu predlohu. Tu sa na scéne objavuje “tajomná” postava – pracovník Ministerstva zahraničného obchodu Miller. Tento človek zorganizoval nákup a dovoz prvého Stratocastra z Kanady do ČSSR, čo bol v polovici päťdesiatych rokov naozaj husársky kúsok . Gitaru v tej dobe zakúpili za vtedajších 150 dolárov, čo boli na tu dobu neuveriteľné peniaze. Tento Strat bol po dodaní do Československa kompletne rozobraný a preskúmaný (tento systém reverzného inžinierstva bol neskôr s úspechom použitý aj pri zahraničných polovodičových súčiastkách, ale to je iný príbeh). za zmienku stojí aj veľmi nízke sériové čislo tejto gitary a to 192. Po znovuzložení bola gitara predaná buď do Švajčiarska alebo späť do Kanady. Fotka na ktorú sa pozeráte je jediná známa fotografia tohoto Stratocastra.
Pôvodne sa Stratocaster vyrábal z bahenného jaseňa z povodia Mississippi rovnako, ako Telecaster, ten bol v roku 1956 nahradený jelšou. Niekedy okolo roku 1956 prišla firma Fender s novými farebnými variantmi gitary Stratocaster, napr. červenou, bielou… Rovnako ako Telecaster, tak i Stratocaster v roku 1960 prechádza na palisandrový (resp. rosewood) hmatník. A samozrejme, takisto ako pri Telecastri, v roku 1968 sa firma Fender opäť vracia aj k svetlým, javorovým hmatníkom. Po roku 1965 spoločnosť Fender, ktorá bola pod kontrolou CBS Instruments, zaznamenala úpadok kvality nástrojov. Pre zákazníkov to znamenalo, že za tie isté peniaze dostali nástroj nižšej kvality. To síce Stratom neuberalo na popularite, ale jeden veľký dopad to predsa len malo. Okolo roku 1974 priniesla japonská firma Ibanez na trh veľmi kvalitné kópie gitár Fender (a nielen nich). Ibanez v tej dobe kopíroval aj gitary firmy Gibson, čo sa ukázalo ako fatálna chyba. Práve Gibson sa si nenechal skákať po hlave, s firmou Ibanez sa začal súdiť a spor vyhral.
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch začali gitaristi experimentovať s počtom tremolo pružín, pretože im nevyhovalo tremolo, ktoré bolo až príliš aktívne. Pôvodne sa Straty dodávali s tromi pružinami, ale napríklad Jimi Hendrix si dával na svoje Straty až päť kúskov. Iní gitaristi zablokovali tremolo kompletne tak, že kúsok dreva zarazili medzi kobylku a korpus, viď obrázok.
Keď skupina investorov na čele s Billom Schultzom odkúpila od CBS v roku 1985 spoločnosť Fender, výroba znova nastavila laťku kvality na pôvodnú vysokú úroveň a spoločnosť Fender dokázala znovu získať podiel na trhu a obnoviť svoju stratenú reputáciu.
V roku 1985 uvádzajú na trh prvé Reissue modely. Medzi inými aj 1957 Fender Stratocaster s javorovým hmatníkom, ktorý bol vyrobený ako replika modelu z roku 1957. Ďalej bol vydaný 1962 Fender Stratocaster s rosewood hmatníkom, ktorý bol takisto vyrobený replikou modelu z roku 1962. Tento rok bol celkovo obdobím replík – boli znovuuvedené aj historické modely Telecaster, basgitary Jazz Bass a Precision Bass. Tým sa ale teraz venovať nebudeme.
V roku 1987 bol uvedený inovovaný model American Standard určený hráčom, ktorí uprednostňovali užší a plochejší typ krku. Zároveň bol vylepšený mechanizmus tremola. Straty série American Standard sa vyrábali s malými úpravami až do roku 2016. V roku 2000 však boli premenované na American Series, ale už v roku 2008 sa firma Fender vrátila k pôvodnému názvu American Standard (“odvolávám, co jsem odvolal”). V roku 2017 bol Standard nahradený modelom American Professional. Tento typ mal takisto užší hmatník, ale profil krku bol zmenený na typ “C”.
Fender historicky vyrába svoje najkvalitnejšie série v meste Corona, Kalifornia. Lacnejšie verzie gitary Stratocaster (ale aj ďalších modelov) pochádzajú z Mexika a z Japonska a sú väčšinou označované ako Player Series. Jedná sa o pomerne kvalitné nástroje za celkom priaznivú cenu.
Najvýraznejší Československí hráči na gitary Stratocaster
Petr “Kulich” Pokorný Gitarista, ktorý sa preslávil hlavne účinkovaním v skupinách ETC.. a Framus Five. Stratocastre sú Petrove najobľúbenejšie gitary. Prvý Stratocaster z roku 1963 (podľa iných zdrojov z roku 1965) získal v Poľsku výmenou za jeho Ibanez Les Paul. Tento kúsok vlastní dodnes. Odvtedy si kúpil niekoľko ďalších gitár tohoto typu.
Pavel Skála
Gitarista známy svojím pôsobením v skupinách Marsyas a ETC… Stratocastre používa minimálne od konca osemdesiatych rokov. V dnešnej dobe dôveruje hlavne Stratocaster-like modelom českého výrobcu Jaroslava Janeckého.
Henry Tóth
Myslím si, že Henryho netreba veľmi predstavovať. Henry v súčasnosti hrá na niekoľko Stratocastrov od firmy Fender, ale aj na Straty značky Sivčák.
Najvýraznejší zahraniční hráči na gitary Stratocaster
Jimi Hendrix
Jimiho netreba hádam ani predstavovať. Stratocastre patrili medzi Jimiho najobľúbenjšie gitary počas celej jeho kariery. Známy bol aj tým, že hral na pravácky Stratocaster otočený hore nohami.
Hank Marvin
Gitarista skupiny The Shadows. Prvého Stratocastra so sériovým čísom 3343 mu kúpil na jeseň roku 1959 Cliff Richard za vtedajších 137 libier. Jednalo sa o úplne prvý Stratocaster vo Veľkej Brítánii. V roku 1981 ho požičal druhému gitaristovi zo skupiny The Shadows Brucovi Welchovi. A ten mu ju dodnes nevrátil :)
David Gilmour
Gitarista skupiny Pink Floyd. Straty používa od sedemdesiatych rokov. Jeho legendárny čierny Stratocaster bol vydraženy v roku 2019 za 3 975 000 dolárov. Zaujimé je aj, že David v tej istej aukcii predal okrem iného aj jeho Stratocaster z roku 1954 so sériovým číslom #0001 za 1 815 000 dolárov. Podľa Davida to nebol úplne prvý vyrobený kus, ale bol určite prvý, ktorý mal na sebe sériové číslo.
Mark Knopfler
Protagonista, spevák, skladateľ a gitarista skupiny Dire Straits. Mark síce používa rôzne modely gitár, ale Stratocastre patria k jeho najobľúbenejším.
Eric Clapton
Erica tiež asi netreba veľmi predstavovať. Straty ho sprevádzajú celou jeho hudobnou kariérou.
Buddy Holly
Za svôj krátky život stihol so Stratocastrom nahrať veľa nezabudnuteľných hitov, ktoré od neho neskôr prebrali aj ďalšie skupiny, ako napríklad The Beatles. K jeho najväčším hitom patrili That’ll Be The Day, Oh Boy!, Peggy Sue, Words Of Love a ďalšie. Buddy za svôj život vlastnil tri Stratocastery. Prvá z roku 1954 zmizla po jeho smrti v roku 1959 a až v roku 2018 sa objavila v Austrálii. Druhá z roku 1956 mu bola ukradnutá pri zájazde do Kanady a už ju nikto nikdy nevidel. Tretia z roku 1958 je vystavená v múzeu Buddy Hollyho v Lubbocku v Texase.
Dúfam, že ste sa z článku dozvedeli niečo nové a zaujímavé a teším sa na vás pri ďalšom článku :)
Autor: Martin Gašpar
Zdroje: Wikipédia, Kytarová Zbrojnice Maťo Mišíka, kniha Od Graziosa k Dimantce, YouTube
