Ako zachrániť starý magický črep alebo pokus o glorifikáciu zaživa

Tento článok som poňal pomerne svojsky, je to pracovná reportáž, ktorá je tak trošku proti mne samému, ale povedal som si – nebudeme si naďalej sypať piesok do očí, povedzme si pravdu. Podarilo sa mi ako šikovnému obchodníkovi zakúpiť nástroj. Je to gitara akú málokto odmietne za takú cenu, napriek výdajom čo ešte bude potrebovať.

Alegorický úvod

Kúpil som havarovaný les paul custom z roku 1971 alebo 1973, aspoň tak tvrdilo sériové číslo. Ceny historických kúskov sa pohybuju v tisícoch amerických dolárov, tieto ročníky sú práve na vzostupe a v originál stave stoja okolo 4 a 7 tisíc dolárov. Životopis gitary je zhruba takýto: Prvý vlastník na ňu dlho hrával a potom ju venoval svojmu synovi. Syn v zápale glamrocku celú pôvodne cherry red burst gitaru nastriekal na zlato farbou v spreji. (nevidel som ako to vyzeralo, ale viem si ten bordel predstaviť) Gitara šla na eBay, kde si predposledný majiteľ povedal – „však čo, zrenovujem ju a bude ako nová..“ Renováciu nezvládol a gitara zostala v kúte niekoľko mesiacov, na čo sa rozhodol ju predať a tak skončila u mna. Medzitým ešte stihol zmršiť čo sa dalo a gitara bola oškrabaná od laku, dole binding, pôvodný hardvér bol preč. Gitaru som dostal v kufri Gibson z obdobia 1979-82 plus nanovo zakúpený hardvér a bindingy v sáčku. Tu vstupuje do deja seňor Keller a jeho magický cirkus..

Úvod do problematiky

Je všeobecne známe, že gitary typu Les Paul alebo SG sa radi lámu v oblasti spoja krku a hlavy. Čiastočne je to dané materiálom – mahagón je fantastické drevo, ale jeho nevýhodou je práve krehkosť a štiepivosť.. ale aj konštrukciou, záklonom pod uhlom a vykrojením. Ako som spomínal, piesok v očiach.. málo z nás gitaristov vie, koľko gitár typu les paul bolo opravovaných práve v tejto kritickej oblasti, prípadne bolo prelakovaných kvôli iným hanebným úpravám. Prečo to spomínam? Obzvlášt preto, lebo les pauly so solídnou farbou – čiernou, bielou alebo akoukoľvek inou môžu skrývať nechcené tajomstvá. Problematika skrytých závad sa týka aj aparátov a obzvlášt prevíjaných transformátorov. No nie všetko sa podpíše na zvuku gitary či aparátu. Vlastnil som aj starý les paul, ktorý mal pôvodne zapustené tremolo kahler a či chceli alebo nie aj Miloš1 aj progrocker museli uznať že je to brutálne znejúca gitara. Ak tomu frézovanie čosi ubralo, tak sme si nevedeli predstaviť ako ešte lepšie to mohlo znieť. Predal som ju len kvôli finančným problémom a dodnes ma to mrzí. Ale vráťme sa späť k môjmu zakúpenému zázraku. Chcem Vás previesť zázračnou transformáciou kaliky, ktorú by v pôvodnom stave nik asi ani nechcel, na kus ktorý výzorom pozastaví. Musím však priznať, že do poslednej chvíle som dúfal, že táto gitara bude hrať tak ako má a nebude mŕtva.. a moje priania sa vyplnili.

Prvý obrázok: takto vyzerala gitara po vybalení z krabice, pričom som sa snažil utešiť priložením pridaného hardvéru. Dalšie fotografie sú už u Igora Kellera v dielni na stoje pred začatím akýchkoľvek prác.

Verte mi, že každý gitarista, ktorý čaká na niečo takého je nedočkavý a teší sa z každej drobnosti. Ďakujem Igorovi Kellerovi, že vydržal moje sústavné otravovanie o ďalšie a ďalšie fotky z progresu na gitare. Takto sa rodil binding na gitare. Kto pozná customy od gibsna vie, že tých vrstiev je tam neúrekom, pričom je to precízna babračka na nezaplatenie.

Myslím, že binding hmatníka a prepražcovanie bolo po tomto výkone len oddychovkou. Drobná poznámka ohľadom lakovania: kto pozná nitrolak, tak vie že tento lak sa nanáša v mikrovrstvách a v desiatkach čo sa týka opakovaní. Samotné schnutie trvá tým dlhšie, čím viac vrstiev nanesieme. Tým s celá práca môže predĺžiť aj o mesiac. Tu sú fotografie po nanesení prvých vrstiev čierneho laku a špeciálnej vrstvy laku, ktorá zanechá „vintage patinu“.

Po mesiacoch zretia, som sa konečne dočkal.. Dokúpil som všetky potrebne originálne súčasti, ktoré som považoval za potrebné pre navrátenie do pôvodného stavu. To znamená mechaniky grover rotomatic, kobylku gibson ABR-1, RS kit o ktorom som písal v druhom článku, snímače Lindy Fralin PAF. Posledné fotografie sú z minulého piatku, pričom som strávil u Igora Kellera posledné chvíle prerodu na túto gitaru. Posúdte sami..

Na gitaru som natiahol struny 11-50 a nahral som krátke videá na aparát Igora Kellera, ktoré získali pozitívny ohlas – za ktorý som veľmi vďačný. Možno si teraz pár ľudí povie, že by takú gitaru nechceli, nakoľko nieje v pôvodnom stave alebo čokolvek iné. Rozumiem týmto tvrdeniam, ale niesom zberateľ – gitaru mám na hranie, nie na investovanie. Samozrejme chcem touto reportážou glorifikovať prácu, nielen Igora Kellera, ale aj ostatných gitarárov, ktorí sú tu pre nás a mnohí im upierajú ich kvality. Verím, že mnohým to otvorí oči a budú si viac vážiť ich prácu.