PRS SE Soapbar II – recenzia gitary

September 16th, 2007
Napísal:
Kategória: Testy

Čo ? PRS. Kde ? Na Slovensku.  Kde ??? No na Slovensku ! Za koľko ??? Tak – za dvacku. NEVERÍM !!! Dúfam, že bombastický úvod vyšiel a všetkých navnadil k čítaniu ďalšieho textu :) .

Značku PRS netreba moc predstavovať. Americká firma ponúkajúca nástroje najvyššej kvality. Jej gitary sa tešia obľube medzi velikánmi ako Carlos Santana, či Al DiMeola, ale aj medzi hráčmi najtvrdších odnoží metalu. Modelová ponuka zahŕňa od signature rád, až po nástroje rôznych variácii materiálov, či osadenia. Skrátka kto chce, má z čoho vyberať. Alebo ešte presnejšie – kto chce a má na to peniaze, má z čoho vyberať. To aby sme mali stále na pamäti, o akej značke sa bavíme.

Trochu ináč je to pri pomerne novej sérii SE, ktorá sa vyrába v Kórei a jej ceny sa pohybujú v podstatne príjemnejších vodách, ako pri USA kolegyniach. Rada SE pokrýva väčšinu klasických PRS modelov, ako Standard, Custom, Singlecut, Soapbar… Najlepšie je si to pozrieť priamo u výrobcu – tam je to všetko a prehľadne. Priznám sa, že nie som nijaký znalec značky PRS, dokonca som nikdy na žiadnu ich gitaru nehral. Nedokážem teda úplne presne posúdiť, nakoľko sa USA a SE verzie líšia. Môžem spomenúť len jednu na prvý pohľad viditeľnú vec – USA gitary majú telá a hlavne vrchy tiel pekne kontúrované s vypiplanými detailmi (potenciometre mierne zapustené do tela a pod. ). SE sú naproti tomu ploché, jedine model Singlecut má vrch tela čiastočne vypuklý.

 

A teraz konkrétne. K testu som si mohol vybrať v obchode z viacerých modelov. Prvý som si chytil a nasucho vyskúšal model Singlecut. Pre gitary PRS je typický tzv. stoptail, čo je kobylka s pevne definovanými kameňmi a struník zároveň. Pochopiteľne, ako správny neveriaci Tomáš som vyskúšal ako prvé ladenie. Flažolety nad 12-tym a 17-tym pražcom, akordy vo všetkých polohách… … skrátka všetko. S vysoko nastavenou latkou kritičnosti musím povedať, že ladenie toho konkrétneho kusu bolo tak na 95%. Keď si človek ale uvedomí, že ktovie aké struny sa vo fabrike osádzajú, ako aj fakt, že celý stoptail systém sa dá do istej miery ešte trochu doštelovať, vychádza mi, že chýr neklame a systém kobylka / struník v jednom u PRS funguje naozaj skvele. Potvrdila mi to hneď ďalšia gitara, ktorú som chytil do ruky – celomahagónový model Soapbar II so snímačmi soapbar (obdoba klasických Gibson snímačov P90 – ľudovo ”mydláče”). Táto gitara ladila na 100% aj napriek mojej úpornej snahe dokázať čosi iné :) . Túto gitaru som prevetral v obchode aj na tamojšom aparáte (veľmi slušný a všestranný lampový Kustom Coupe 72) a túto gitaru som si odniesol nakoniec aj na pár dní domov. Pred odchodom som si ešte nasucho zabrnkal pre porovnanie na model Soapbar II Maple s javorovou hornou doskou. Táto gitara hrala podľa očakávania v porovnaní s celomahagónovou Soapbar II viacej vo výškach a s menej stredmi.

A teraz ešte konkrétnejšie. Soapbar II je gitara s lepeným krkom klasického PRS designu, s klasickou PRS strednou (medzi Gibson a Fender) 25” menzúrou, 22 pražcami, s mahagónovým telom, aj krkom a palisandrovým hmatníkom. Už podľa prvých dojmov pôsobí všetko “akurát”. Krk je príjemného profilu, telo nikde netlačí, všetky ovládacie prvky sú poruke. Gitara je dobre vyvážená a nikde nepadá. Váha je prijateľná, aj keď od mahagónu by človek čakal viac. Nevadí, aspoň sa na pódiu neprenosí. Ani po designovej stránke nie je čo vytknúť – lesklý lak na tele aj krku, pekný decentný sunburst, dokonale začistené pražce. Osobne by na mňa pôsobilo asi elegantnejšie, keby bol krk lakovaný transparentným matným lakom, ale to už je vec vkusu. Detailisti by určite ocenili zaujímavé vykladanie hmatníka – klasické guličky zložené z dvoch typov perlete, kde tmavšia časť robí akýsi mesiačik pri svetlejšej časti.

PRS SE Soapbar II

A teraz ešte konkrétnejšie ako v predchádzajúcom odseku. Gitara hrá na sucho pekne, struny medzi sebou sú hlasitostne dobre vyrovnané. Veľmi musím vyzdvihnúť, že už z obchodu bola pohodlne zoštelovaná, s príjemným dohmatom. Napriek tomu nikde po celej dĺžke hmatníka nič nerezonuje, ani nebzučí. Všetky tóny znejú, akoby ich jedna mater mala. Super. Vynikajúci sustain – aby som nezabudol :) . Ako tomu už tak býva, pravé potešenie nastane predovšetkým po zapojení do zosilovaču. Tu sa musím pozastaviť pri “mydláčoch” snímačoch. Ako som už spomínal, ide o variantu na jednocievkové Gibson P90, ktoré sa vyskytovali pôvodne na prvých Gibson Les Pauloch od roku 1951 až do roku 1957, kedy ich nahradili humbuckery, ako ich poznáme dodnes. P90 sa ale aj naďalej objavovali na rôznych modeloch Les Paulov aj SG-čiek. Rôzne variácie P90 sa v poslednej dobe tešia veľkej obľube aj u iných výrobcov. Ja osobne s týmto typom snímačov nemám takmer žiadne skúsenosti, čo bol okrem iného jeden z dôvodov, prečo som si vybral k recenzii práve takto osadenú gitaru – bol som jednoducho zvedavý. A musím povedať, že dobre som urobil. Tie snímače sú jednoducho úžasné. V čistých zvukoch krásne zvonivé, ale pritom hutné a s výstupom takmer ako klasické vintage humbuckery. Zvukovo veľmi unikátne – tak nehrajú žiadne bežné snímače, čo poznám. Hanbu neurobia ani pri akomkoľvek type skreslenia – zvuk je brilantný, ale nie rezavý, ani tenký. Krásne čitateľný aj pri vysokých skresleniach a akordoch cez všetkých 6 strún. Pri dobrom úhoze vie byť v beglajtoch drzo obhrúbly. Okrem tvrdého metalového “dž-dž-dž” si viem tento typ snímačov predstaviť do akejkoľvek muziky. Ovládanie na gitare je jednoduché – 3 polohový prepínač, spoločné volume a spoločná tónová clona s dobre utrafeným priebehom. S uberajúcim volume sa dá zvuk vyčistiť aj z najväčšieho skreslenia do peknej čistej polohy s dostatkom výšok. Proste všestranná gitara. Spomínal som už dobrý sustain ? Tuším hej :) . A ešte jednu vec musím kladne zhodnotiť. Nábeh a hlavne priebeh tónu. To sú veci, ktoré síce bežný poslucháč nevníma a ani nerozozná, ale pre hráča, ktorý pracuje so zvukom a úhozom je správanie sa tónu pod rukou dosť dôležitá vec. Samotný attack je pomerne rýchly, čo vyplýva do istej miery z konštrukcie (lepený krk). Zaujímavý je ovšem ďalší priebeh. Pri mnohých gitarách zvuk po brnknutí už len slabne. Pri tejto PRS sa zvuk akoby ešte trochu otvára. Ťažko to popísať, ale je v tom akási vrelosť, čosi feelingové. Treba hrať samozrejme na skreslenom zvuku a treba tomu trochu pomôcť úhozom. Najviac sa to prejavuje niekde medzi 3. až 7. pražcom. Vo vyšších polohách sa táto vlastnosť začína trochu vytrácať. Ktovie, či sa takto správajú všetky gitary tohto modelu alebo je to špecifikum tohto konkrétneho kusu…No nič – dobrý sustain som už spomínal ? :)

Aby to nevyzeralo ako platená inzercia, musím trochu ofrflať priebeh volume potenciometru. Nepríjemný je hlavne skok na začiatku dráhy. Spomínal som, že potenciometrom sa dá zvuk pekne vyčistiť aj zo skreslenia, no nájsť tú správnu polohu treba práve na malom kúsočku dráhy v mieste hlasitostného skoku. Čiže ani tzv. husľový efekt nie je vlastne husľový.

A aby to nevyzeralo ani ako málo platená inzercia, tak musím napriek predchádzajúcim chválospevom ofrflať fakt, že snímače pískajú viac, než je pri serióznych snímačoch bežné.

Na záver treba už len dúfať, že si PRS pri rade SE udrží minimálne takúto kvalitu na dlhé roky. V tomto cenovom segmente na našom trhu nie je príliš veľký výber a PRS SE majú šancu zaujať dôstojné miesto.

Za požičanie ďakujem firme On Board, ktorá tieto nástroje predáva.

PS. Fotky sú opäť iba z inernetu.

[diskusia k článku]





2017 Copyright Gitaristi.sk. All rights reserved.