Motív je hraný brnkátkom. Dôraz je kladený na pravidelný pohyb pravej ruky od seba k sebe, nezáleží na tom, či sa brnká, alebo sa tón zahrá legátom. Legáto sa hrá ľavou rukou buď príklepom (melódia smerom nahor), odtrhom (melódia nadol) alebo sklzom (nahor a nadol po strune).

Príklady dodržiavania pravidelného pohybu pravej ruky:

Ak máme 4 šestnástinky za sebou, dáme si pre každú pravidlo striedania od seba k seba.
Ak by boli všetky brnkané, zahráme ich M V M V

/M – úder od seba, V – úder k sebe/

Ak vyjde legáto napr na druhú notu, prvá sa zahrá M a tretia tiež M.    Celé:  M _ M V (  _ -  legáto )
Ak vyjde legáto na tretiu notu, zahrá sa M V _ V
Ak bude legátom hraná druhá aj tretia nota, zahrá sa postup M _ _ V

V lekcii je toto pravidlo dôsledne dodržané. Celkovo to pomáha pri držaní rytmu pravej ruky, pohyb nieje rozbitý..

Odporúčam najprv nacvičiť pomaly po taktoch, dať si záležať na každom tóne. Potom začať s metronómom a po zvládnutí určitého tempa postupne pridávať..

Vo videu je cvičenie zahrané rýchlo /verzia z animácie aj so zobrazením slapovej hry/, pomaly po taktoch, ku ktorým sa postupne zabrazuje aj notácia s tablatúrou. Je tam aj verzia so zobrazenou celou notáciou.

Príjemné cvičenie..

Motív je hraný slapom, využíva údery palcom označené T (thumb), vytrhávané tóny ukazovákom označené P (pop).

Legáto sa hrá buď príklepom (melódia smerom nahor), odtrhom (melódia nadol) alebo sklzom (nahor a nadol po strune). Dá sa orientovať ľahko aj podľa tablatúry.

Odporúčam najprv nacvičiť pomaly po taktoch, dať si záležať na každom tóne. Potom začať s metronómom a po zvládnutí určitého tempa postupne pridávať..

Vo videu je cvičenie zahrané rýchlo /verzia z animácie/, pomaly po taktoch, ku ktorým sa postupne zabrazuje aj notácia s tablatúrou. Je tam aj verzia so zobrazenou celou notáciou.

Príjemné cvičenie..

Je to krátka etuda, cvičenie na alternate picking (tzn vybrnkáva sa trsátkom stále pravidelne od seba k sebe). Je v G dur tónine, takže fajn aj na cvičenie prstokladu G stupnice hlavne okolo siedmej polohy. Jednotlivé figúry z etudy sa môžu hrať potom v iných polohách/prstokladoch.

Vo videu je etuda zahratá rýchlo, pomalšie a postupne po taktoch, ku ktorým sa zabrazuje aj notácia a tabulatúra.

Noty s tabom pridávam aj sem.

Príjemné cvičenie..

Či už si kupujete nástroj nový alebo z druhej ruky, musíte si najskôr overiť niektoré súvisiace skutočnosti.
Pokiaľ kupujete nástroj ako úplný začiatočník, bude vhodné kúpu realizovať za pomoci skúsenejšieho hráča. V prípade, že takúto možnosť nemáte, trvajte na naladení a na predvedení nástroja v predajni. Gitaru odporúčame kupovať v takom obchode, kde je personál schopný poskytnúť vám k nástroju základné potrebné informácie a samozrejme, praktickou hrou vám nástroj patrične predviesť. Hľadajte predajcu odborníka, nie podávača. Neuspokojte sa s argumentami typu, že k najlacnejším gitarám niet čo vysvetľovať. Aj v najnižšej cenovej kategórii sa zvyknú nájsť slušné nástroje, ale tiež aj nepredajné kusy! Ešte horším prípadom je, ak pri drahšom nástroji neodpovedajú predajnej cene jeho kvalitatívne parametre. Svedčí to o skutočnosti, že tento obchod pri výbere – nákupe tovaru na predajňu, vyberie skôr také nástroje, ktoré danej cenovej relácii približne odpovedajú! Z tohto dôvodu si pri kúpe gitary v obchode vyskúšajte radšej niekoľko nástrojov a nezabudnite, že zvuk je dôležitejší ako vzhľad!

Odporúčame vám vždy skontrolovať a preveriť niektoré dôležité parametre a vlastnosti nástroja.

Kontrolu nástroja začnite vizuálne -  skontrolujte telo, krk aj hlavu nástroja, či na nich nie sú viditeľné praskliny alebo iné mechanické nedostatky.

Ako úplný laik môžete tiež overiť:

- rovnobežnosť krku – hmatníka so strunami (pohľadom spredu),
- upevnenie krku k telu a hlavy ku krku,
- prípadne (za pomoci predavača alebo skúsenejšieho kamaráta) aj hladký a plynulý chod ladiacej mechaniky. Mechanika sa nesmie zadrhávať, jej chod nesmie byť ťažký, no ani príliš ľahký. Musí byť „akurát“. Ak vás pri otáčaní mechanikou zaskočí praskavý zvuk, nedeje sa nič zlé. Nové struny si potrebujú „sadnúť“ a niekedy je tento jav sprevádzaný takýmto zvukom. Môže to byť však aj tým, že struna je nesprávne založená na svoje miesto.
- zošikma uložená kobylka (pri gitarách typu jumbo) alebo aj strunník (pri gitare nazývanej „španielka“) neznamená chybu nástroja. Musí to tak byť z dôvodu, že najtenšia struna má mať najkratšiu aktívnu zónu.

Za pomoci skúsenejšieho hráča, ale môžete to vyskúšať aj sami, skontrolujte ešte nasledovné veci:

- Rovnosť, resp. tvar prehnutia krku s hmatníkom. Gitaru uchopte tak, aby ste mohli zamieriť jedným okom od konca gitary, cez kobylku a struny na hlavu, ako keby ste mierili puškou. Týmto pohľadom skontrolujete rovnosť povrchu hmatníka na jeho ploche a hranách.

- Rovnobežnosť krku – hmatníka so strunami zistíte nasledovne (urobte to sami alebo požiadajte predávajúceho): Najhrubšiu strunu „E“ pritlačte pred prvým pražcom prstom ľavej ruky (ukazovákom). Pri takto stlačenej strune ju pritlačte aj za posledným pražcom (prstom pravej ruky). V strede hmatníka by pri správnom nastavení krku nemala byť vzdialenosť medzi strunou a hmatníkom väčšia ako 1 – 2 mm (jama), no struny sa tiež nesmú v strede hmatníka dotýkať, či ležať na pražcoch (bubon).

- Či nedrnčia struny v jednotlivých polohách skontrolujete tak, že preveríte všetky tóny vo všetkých polohách cez všetky struny. Ak vôbec hrať neviete (správne hmatať, pritláčať struny na hmatník), trvajte na takejto kontrole predávajúcim! Ak bude použitá správna technika, nesmú sa pri zahratých tónoch vyskytovať žiadne rušivé zvuky. Pri akustických gitarách typu jumbo a gibson je možné prípadné malé nepresnosti nastavenia tohto druhu upraviť imbusovým kľúčom. Pri gitarách – španielkach to nie je možné a správne nastavenie je potrebné uskutočniť zvýšením alebo znížením polohy strunníka na kobylke. Ak je na španielke prehnutie krku voči strunám príliš veľké, na kobylke túto odchýlku už vyrovnať nemožno. Nesprávne nastavenie hmatníka voči strunám (hmatník príliš napnutý alebo uvoľnený) zobrazujú schematické obrázky v časti opis a konštrukcia gitary.

Majte na pamäti, že vaše predstavy a nároky by mali korešpondovať s cenou nástroja, čo je vecou názoru a predmetom diskusie. Preto, ak je to možné, určite kupujte svoj prvý nástroj so skúsenejším hráčom, prípadne sa spoľahnite na odborne zdatného predavača. Aj keby vám chcel podsunúť akýkoľvek nástroj, uskutočnením vyššie uvedených krokov podstatne znížite riziko, že si kúpite nekvalitný výrobok!

Dobre si overte a spýtajte sa na záručnú dobu a podmienky reklamácie. Od predávajúceho požadujte poučenie o nastavení, údržbe a skladovaní nástroja. Dobrý obchodník vám sám poskytne návod na údržbu a skladovanie, aby sa vyhol prípadným problémom. Overte si, aké struny sú pre daný nástroj najvhodnejšie a či je možné vymeniť nylonové struny za kovové; ak áno, za aké a podobne. Výmena kovových strún za nylonové nie je možná automaticky a to najmä z dôvodu, že drážky na sedlovom pražci gitár s kovovými strunami sú užšie ako je hrúbka nylonových strún g – h – e1.

Ak si kupujete starší nástroj, nepočítajte so žiadnou zárukou. Tá môže byť iba vecou vzájomnej dohody medzi vami a predávajúcim, prípadne písomnej dohody vo forme správne formulovanej a overenej kúpno-predajnej zmluvy. I tak je v prípade neskôr zistenej vady reklamácia sporná a ťažko vymožiteľná. Starší nástroj kupujte radšej len s odborníkom alebo skúseným hráčom!

Autor článku: Marián Marko
Zdroj – www.marianguitar.com

Súťaž BIG MUSIC  GITARIÁDA pokračuje po minuloročnom úspešnom oživení ďalším ročníkom. Je to súťaž pre gitaristov a basgitaristov zo Slovenska a Českej republiky, určená pre všetky vekové kategórie. Minulý rok bol celkom uspešný pre členov nášho gitarového fóra. Aspoň teda z tých, ktorých poznám, Adam Noška vyhral kategóriu “Rocková gitara” a Matúš Moško skončil v kategórii “Bluegrass/Country/Folk gitara” tretí. Tak dúfam, že sa prihlási zas dosť záujemcov aj od nás a tento rok bude pre fórum GITARISTI.SK, ktoré je mediálny partner Gitariády, ešte úspešnejší.

Súťaž bude prebiehať v štyroch kategóriách:

• Rocková gitara

• Jazz/Blues gitara

• Akustická gitara (bez obmedzenia štýlu)

• Basgitara

3. Prihlásiť sa je možné iba do jednej z kategórií.

4. Súťaž bude prebiehať pod dozorom odbornej poroty v dvoch kolách:

Prvé – výberové kolo:

Výber finalistov bude prebiehať na základe doporučených demo CD. Prihlášky s demo CD je nutné doručiť organizátorom najneskôr do 16. septembra 2011.

Viac info na webe: www.gitariada.sk

Ako fyzioterapeut som sa zameral v tomto článku na pár vecí, ktoré sa môžu hodiť všetkým gitaristom. Téma je dosť obsiahla, možno aj na knižku, ale toľko času zase nie je. Skúsim sem aspoň uviesť pár tipov na cvičenie a nejaké princípy, ako si v čase, keď máte voľno a gitara nie je poruke, rozcvičiť hornú končatinu. Každopádne minimálne z biomechanického hľadiska je lepšie, keď ruka pri hraní nie je v kŕči (tiež to preťažuje mimické svaly). Väčšina svalov, ktoré hýbu rukou, nie sú na ruke, ale mimo nej (hlavne predlaktie) a treba sa na to aj tak pozerať . V prvom rade je dôležité neublížiť si. Na koniec úvodu napíšem moje životné krédo : ” kto necvičí ten je v …..”.

Na ruku sa treba pozerať vcelku, teda ako na súčasť hornej končatiny, tela. Hlavne na hornej končatine blokáda (obmedzená pohyblivosť) ktorejkoľvek časti spôsobuje deficit celej oblasti. Obvykle blokády obmedzia pohyblivosť len málo (hlavne v rotáciách), človek si to ani nevšimne. Ale v skutočnosti každý pohyb má v sebe rotačnú zložku. V tomto zmysle je dôležité uvedomiť si, že v sile na hornej končatine prevládajú vnútorné rotátory (plecia sa ťahajú dopredu – preťaženie medzilopatkových svalov…) a že fyziologické postavenie je vo vonkajšej rotácii (dlane otočené nahor). Teda keď chceme dať oddych rukám…

Pletenec ramenného kĺbu a lakeť

Netreba zabúdať na to, že medzi lopatkou a hrudným košom je kĺb a má byť pohyblivý. Ramenný kĺb patrí medzi tzv. koreňové kĺby, preto je dôležité, aby hlavica ramennej kosti bola dobre zacentrovaná v kĺbovej jamke lopatky.

Centrácia lopatky: zdvihneme hornú končatinu bokom nad hlavu (dlane smerujú nadol) Povystretím palca a prvého prsta spravíme miernu vonkajšiu rotáciu a natiahneme sa mierne za prstami. Potom dáme ruku v päsť a bez toho, aby sa zohol lakeť, aktiváciou deltových svalov zasunieme hornú končatinu mierne späť do kĺbu. Má to byť úľavové.

Stabilizácia ramien: postoj jazdca (stoj mierne rozkročený, kolená mierne pokrčené, krížová kosť smeruje kolmo k zemi). Horné končatiny v predpažení, špičky prstov proti sebe (akoby sme zvierali veľký sud). V tomto postavení výdrž, ramená sú uvoľnené, spustené, voľne dýchame. Výdrž v postavení má trvať, pokiaľ je to príjemné a pokiaľ nepocítime v oblasti ramenného kĺbu – čo? …to každý, kto to skúsi, zbadá, ak to spraví správne.

Lakeť: dôležité je sledovať, či je plná pohyblivosť vo vonkajšej rotácii (dlane otočené nahor), či palec, keď sa odtiahne, bude v horizontále .

Ruka

Treba si uvedomiť, že väčšina svalov, ktoré hýbu rukou, sú uložené v predlaktí. Každý pocit stuhnutosti v tejto oblasti znamená, že nejaký pohyb (alebo postavenie) v ruke je nefyziologicky  preťažovaný.

Ruka je veľmi dôležitá pre pohyb celého tela. Prsty sú ako anténky, ktoré vychytávajú signály z prostredia. Keď sa rozcvičuje ruka (ale platí to pri všetkom), má sa rozcvičovať do všetkých smerov aspoň troma spôsobmi. Najprv uvoľnene pomaly, potom pomaly v napätí, potom rýchlo uvoľnene, rýchlo v napätí . To však predpokladá vedieť, aká skutočne pohyblivosť ruky je. Dôležitým predpokladom je vedieť, do koľkých stupňov má byť pohyb robený.

Maximálne polohy vždy škodia, preťažujú úponové šľachy. Je dobre začať s rozcvičovaním horného trupu od prstov na ruke a dolného trupu od prstov na nohe .

Vhodné cviky na ruku (pár príkladov):

• dlane proti sebe pred hrudnou kosťou, pretláčame miernou silou končekmi prstov, aby vznikal pravidelný mierny oblúk, ruky sa dotýkajú celou plochou
• to isté naopak, ruky sa dotýkajú chrbtovou časťou
• pretláčanie do vystretia cez odpor pásovej gumy
• mlynček – rôzne variácie, kruhové pohyby v zápästí
• vzpory o prsty s postupným zaťažovaním  – napríklad o stôl, o stenu. Najprv všetkými prstami a potom vždy jeden zdvihnúť až zostane len jeden. Skúsime to isté aj s dlaňou otočenou nahor.
• palcové kliky o okraj stola. Na okraji stola sa dotýka zboku len palcom – zohýnaním a vystieraním palca sa dvíha ruka hore a dole.
• pretláčanie prstami – vždy jeden prst proti palcu zatlačiť a pustiť, po uvoľnení sa všetky prsty aj palec odtiahnu, vystrú a trocha natiahnu dozadu
• otváranie a zatváranie do pästí proti autoodporu, robiť pomaly v 80% napätí a potom vytriasť ruky voľne, dostatočne dlho
• a iné …

Každopádne ak niečo pri cvičení zabolí, už ten cvik viac nerobiť. Bolesť totiž znamená – pozor, poškodzujem sa. Pri napínacích cvičeniach – koľko trvá napätie, toľko má potom trvať pauza.

Fyziologický sed

Panva má byť vyššie ako kolená. Bedrové kĺby sú rozkročené na široko, členok je viac vpredu ako koleno, špička smeruje v osi stehnovej kosti. Krížová kosť smeruje kolmo k zemi (skôr viac dopredu). Lopatky ťaháme mierne dozadu a dole. Ucho, plece a bedro je v jednej rovine.

Najdôležitejšia časť tela z pohybového hľadiska je ťažisko tela. Čím je ďalej nejaký segment tela od ťažiska, tým väčšia je to záťaž na princípe páky a kladky. To znamená, že veľký predklon trupu alebo predsunutie hlavy preťažuje segmenty hlavne v okolí krčnej chrbtice, panvového korzetu, oblasti začiatku a konca hrudného koša.

Na záver

V podstate je hranie na gitare jednostranná záťaž, ktorá nesymetricky zaťažuje pohybový aparát. Za najlepšiu polohu na hranie pokladám klasickú podnožku pod nohu z klasiky, skôr vysoký sed. Sed s prekríženými nohami a vyloženou gitarou na stehne je vyložene škodlivý – ťahá panvu došikma, tým pádom sa zvyšuje tlak na jednu stranu medzistavcovej platničky v driekovej oblasti, hlavne L5-S1. Sám si skúšam, keď mi počas hrania ruka ide do kŕča, mysľou vypnúť preťažované svaly, aby sa uvoľnili (niekedy to ide). Často sú svaly v napätí nie na podklade fyzického, ale psychického preťaženia.

Čo sa týka stoja… Najoptimálnejšie z biomechanického hľadiska je mať gitaru uloženú čo najbližšie pri ťažisku. Na druhej strane je otázne, čo je najoptimálnejšie pre postavenie ruky na hmatníku a pre pravú ruku. A v tomto je to o kompromise a podľa mňa aj o tom, kto ako drží nástroj, akú má techniku a nakoniec aj podľa toho, ako je ten nastroj postavený.

Autor je profesionálny fyzioterapeut.

Pripomienky a dobré nápady na vylepšenie adresujte sem – kontakt

Radi by sme oslovili všetkých, čo majú chuť spolupracovať a prispievať na portál článkami, rozhovormi, testami a lekciami, nech vyplnia formulár na tomto linku – spolupraca

Pre tých, ktorí majú záujem o reklamnú spoluprácu, návrhy môžu posielať tu – reklama

Hneď v úvode sa musím priznať, že nie som žiaden expert na laky, ani technológie okolo nich. Iba čo som si svojpomocne nejaké gitary už nalakoval. Gitarári a odborníci mi snáď odpustia zjavné amaterizmy v ˝mojich˝ postupoch .

V názve článku je, že budeme pracovať ˝na kolene˝. To znamená, že nemáme k dispozícii žiadne lakovacie, ani striekacie, a ani nijaké podobné zariadenie. Preto si vystačíme s obyčajnou štetkou. Volíme skôr menší typ, ale to je asi skôr na vlastnej úvahe každého. Sám som sa oklamal, keď som kúpil nejakú podľa ceny kvalitnejšiu, ktorá mala navyše v názve ˝profesional˝. Mala peknú, lesklú, červenú rúčku, z ktorej po ponorení do riedidla celá červená vrstva zliezla a zafarbila všetko na ružovo. Druhá kúpená štetka s obyčajnou žltou rúčkou už bola fajn.

V názve článku sa ďalej spomína, že budeme robiť nitrocelulózny, skrátene nitrolak. Ľudovo nazývaný aj acetónový, keďže sa riedi acetónom, respektíve acetónovým riedidlom. Nitrolaky sa používali na elektrické gitary pôvodne. Ich nevýhodou oproti modernejším lakom je okrem iných aj dlhšia doba schnutia, čiže vyššia časová (a tým aj finančná) náročnosť. Na druhej strane panuje všeobecná zhoda o ich priaznivejšom vplyve na zvuk, takže dnes ich používajú iba renomovanejšie firmy (napríklad Gibson), a z nich niektoré iba na vyššie modelové triedy (Fender). Takže keď už sme sa rozhodli lakovať si nástroj svojpomocne, prečo to nespraviť tak, ako to robia u gitarárskej špičky ? . Priznám sa, že vplyv na zvuk nedokážem reálne zhodnotiť, to by sa podarilo asi iba niekomu, kto nalakoval rôznymi typmi lakov tých gitár podstatne viac. Dokážem však zhodnotiť vzhľad. Nitrolak sa mne osobne zdá krajší, má iný lesk, pekne starne a aj po rokoch stále trochu pracuje.

No a čo budeme teda potrebovať ? Štetku sme spomínali. Samozrejmosťou je dokonale očistené a vyhladené drevo, zbavené zvyškov prípadných starých náterov. Vyšmirgľované postupne až po tie najjemnejšie šmirgle. A laky. Keďže je drevo pórovitý materiál, tak aby sme dosiahli peknú hladkú plochu a nemuseli pre sadanie laku do pórov dávať príliš veľa vrstiev, použijeme najprv základný brúsiteľný lak. U nás taký vyrába Chemolak pod označením C1175. Ten vyplní póry a rýchlo vytvrdne. Na neho môžeme pokračovať matným alebo lesklým vrchným lakom. Budem písať o lesklom, lebo s ním mám skúsenosti. Chemolak ho vyrába pod označením C1037. Na riedenie môžeme použiť čistý acetón alebo riedidlo C6000. Medzi základný a vrchný lak môžeme dať vrstvu farebného laku. Ja som taký nepoužil, nebudem teda o ňom písať.

A dostali sme sa k samotnému lakovaniu. Drevo máme vyhladené a vyčistené. Ja som skončil pri šmirgli č. 600. Ešte pred nanesením prvej vrstvy laku nanesieme na drevo štetkou čisté riedidlo a necháme vypariť. Drevo sa tak odmastí a zároveň sa mu postavia zvyšky chlpov. Znovu prebrúsime najjemnejším šmirgľom a vyutierame suchou čistou tkaninou, čo nepúšťa vlákna. Drevo v tomto štádiu chytáme do rúk čo najmenej. Akákoľvek mastnota je odteraz náš úhlavný nepriateľ !

Základný lak si prelejeme z plechovky do nejakej sklenenej, napríklad zaváraninovej fľašky. Pred prelievaním ho dôkladne premiešame. Neodporúča sa ho pretrepávať v zavretej plechovke, mohlo by dôjsť k vystreleniu vrchného uzáveru. Prelievame ho cez manželkinu, frajerkinu, maminu alebo sestrinu nylonovú pančuchu, aby sme odfiltrovali prípadné mechanické nečistoty. A vôbec – ak chceme vrstvu dokonale lesklého povrchu a pod tým peknú naturálnu kresbu dreva, pracujeme veľmi opatrne. Vlasy, chlpy, smietky, prach, či šušne z nosa sú náš nepriateľ číslo 2. ! Preto aj štetku pred prvým použitím riadne vyohýbame a snažíme sa odhaliť všetky štetiny, ktoré by mohli povypadávať. Nie je totiž nič horšie, ako objaviť štetinu vypadnutú 3 vrstvy laku dozadu, pod milimetrovou vrstvou ďalšieho laku !

Lak treba riediť iba minimálne. Hustejšieho nanesieme viac. Nanášame krátkymi pohybmi štetky smerom von z tela, od kraja dookola postupne k stredu. Opatrne nalakujeme vždy aj boky tela. Celý čas dávame pozor na zatekanie laku po stranách dole. Každý jeden zatečenec likvidujeme štetkou, hneď ako sa objaví. Zabudnutý zatečenec pri zatekaní robí cestičku a zospodu tela zaschnutú kvapku. Aj cestička, aj kvapka sa dodatočne ťažšie odstraňuje, treba okolo viac brúsiť, čiže iba čo si narobíme zbytočnú robotu. Zatečence sú skrátka nepriateľ číslo 3 ! Pri nanášaní štetkou dávame pozor, aby sme sa už nevracali naspäť na miesta, kde sme už lakovali. Môžeme polozaschnutú vrstvu laku potrhať a opäť si pridať zbytočnú robotu. Základný lak schne rýchlo, takže už po niekoľkých minútach môžeme telo otočiť a pokračovať v nanášaní rovnako aj na druhej strane. Telo máme samozrejme vo vzduchu, určite ho nepoložíme na čerstvo nalakovanú vrstvu. Ako si ho kto už napolohuje, je na vlastnej úvahe. Ideálne je mať prišróbovaný na krkovom lôžku nejaký masívnejší hranol dreva, na ktorom to môžeme mať položené, a za ktorý to môžeme pri manipulácii aj držať. Po 30-40 minútach je základný lak vhodný na prebrúsenie. Použijeme šmirgeľ okolo 200-vky. Prvú vrstvu zbrúsime iba veľmi jemne, každú ďalšiu môžeme brúsiť dôkladnejšie. Počet vrstiev závisí od pórovitosti dreva. Keď po tretej, možno štvrtej vrstve dôjdeme do štádia, že šmirgľom dokážeme zbrúsiť povrch ako-tak hladko a lak už nesadá do pórov, môžeme sa pustiť do nanášania vrchného náteru.

Základná príprava vrchného laku je úplne rovnaká – premiešať, preliať, nezabudnúť na ďalšiu nylonovú pančuchu a môžeme zvesela vrstviť. Malá zmena je, že vrchný lak schne podstatne pomalšie. Medzi jednotlivými vrstvami nebudeme čakať ¾ hodiny, ale povedzme jeden deň. Takisto, keď budeme otáčať telo z jednej strany na druhú, radšej si počkáme, aby nám čerstvo nanesená hrubá vrstva nezačala stekať, či odkvapkávať. Malá zákernosť je aj v tom, že každá ďalšia vrstva čiastočne rozpustí aj predchádzajúcu už zaschnutú vrstvu, takže s pribúdajúcim lakom sa doba schnutia predlžuje. Nezabúdame po každej vrstve priebežne prebrusovať. Počet vrstiev dáme tak trochu podľa intuície. Záleží na tom, ako hustý lak nanášame, čiže koľko ho vieme v jednej vrstve naniesť. A tiež, nakoľko hrubú vrstvu laku chceme (ja mám radšej hrubší lak).

Keď už máme laku koľko chceme, máme ho šmirgľom 200-vkou vybrúsený do hladka bez stôp po štetkovaní a stále ho je na gitare dostatočné množstvo, môžeme začať s leštením. Predtým ešte dobrúsime postupne všetkými šmirgľami od 200 až po najjemnejšie, aké zoženieme. Pri šmirgľovaní dávame pozor na rovnomernosť pohybov po tele, aby sa nám lak na jednom mieste príliš neprehrial a nezmäkol; mohli by sme ho nechtiac poškodiť. Medzi poslednou vrstvou laku a finálnym brúsením je dobré nechať si pár dní pauzu, aby sme mali istotu, že lak skutočne dobre preschol a vytvrdol. Po absolvovaní šmirgľov leštíme Silichrómom. To si zoberieme nejakú napríklad flanelovú tkaninu, spravíme si z nej tvrdú ˝guču˝, natlačíme z tuby Silichróm a šúchame po povrchu laku. Najprv sa pasta len rozotiera a ide to ľahko. Postupne to pôjde ale ťažšie a ťažšie – vtedy sa začína lak naozaj leštiť. Výsledkom tohto by mal byť vysoký lesk a hladučký povrch bez akýchkoľvek stôp. Najprv si to vyskúšame na kúsku gitary. Ak po leštení nie je povrch hladký, ale sú na ňom ryhy, vrátime sa opäť k najjemnejším šmirgľom, prípadne, siahneme po receptúre našich otcov a dedov. Zájdeme do lekárne a vypýtame si parafínový olej. Je možné, že sa budú zdráhať. Skúsime však zapojiť všetok šarm, ktorý budeme mať k dispozícii. Nasledujúci postup je takýto: zoberieme si flanelovú tkaninu a spravíme si už vyššie spomínanú ˝guču“. Namočíme ju do parafínového oleja a následne mierne do acetónu, respektíve C6000 riedidla. Leštíme povrch malými krúživými pohybmi. Nezostávame bez pohybu na jednom mieste, lebo nám acetón rozpustí lak, ˝guča˝ sa nám prilepí a lak sa poškodí. Princíp je v tom, že acetón zahladzuje posledné ryhy, čo zostali ešte po šmirgľovaní a vďaka parafínu sa “guča” dobre kĺže po povrchu. Keď sa prestáva kĺzať, namočíme do parafínu. Keď sa iba kĺže a neleští, namočíme do acetónu. Takto preleštíme celé telo. Po následnom vyleštení Silichrómom budeme mať povrch, pred ktorým sa môžeme ráno holiť. Zvyšky po Silichróme zotrieme slabou mydlovou vodou a vyutierame dosucha a dočista.

Hotovo.

Nitrocelulózny lak smrdí jak tchor. Mne síce po čase voňal, ale okolie si bude stáť stále za tým, že smrdí . Je lepšie pracovať vo vnútri, v dobre vetranom priestore, než na balkóne či vonku. Jednoducho preto, aby nám na schnúci povrch nesadal prach, smietky či vtáčí trus. Štetku keď nepoužívame, máme ponorenú v nádobke s riedidlom, aby nám nestvrdla.

A to je už naozaj všetko, veľa šťastia a snažte sa nedýchať rovno z fľašky .

Ľuboš Brtáň pripravil pre fórum pekný článok k módom a ich pochopeniu. Aby nezapadol prachom a pomohol aj ďalším gitaristom, pridávame ho aj na úvodnú stránku.

No! Tak som si našiel trocha času a pokúsim sa čo najlepšie ozrejmiť problematiku módov durovej stupnice(cirkevných stupníc). Nahral som k tomu aj kratučké ukážky. Je to len priamo gitara do počítača. Pre každý mód som nahral nejaký backing ktorý je v damom móde. Sólo je improvizácia. Ide o to vysvetliť čo najlepšie, ako módy chápať. Snažil som sa používať len tóny zo stupnice ale pohral som aj všeliake chromatické miestami… miestami som šiel máličko out….

Hlavnou chybou, s ktorou sa stretám je, že sa módy vysvetľujú vždy vo vzťahu k durovej stupnici a potom hrám jednotlivé módy tak, že hrám len tú ktorú durovú stupnicu vždy od iného tónu. Toto je síce pravda, ale jediné k čomu to vedie, je že ľudia nechápu módy ako samostatné farby, ale len ako durovú stupnicu hranú vždy od iného tónu….(načo by som sa tým pádom učil milión stupníc, keď hrám aj tak len dur…) Preto teraz zabudneme na to, že je to vždy len durová stupnica.

Módus znamená, že stupnica vznikla tak, že zanechám všetky intervaly v stupnici ako sú, len zvolím za počiatočný tón nejaký iný tón ako prvý. Z toho vyplýva, že stupnica má toľko módov, koľko má tónov. Keď zoberieme C dur, vyzerá to nasledovne:

1. C D E F G A H C Iónska(Ionian) DUR prirodzená
2. D E F G A H C D Dórska(Dorian)
3. E F G A H C D E Frygická(Frygian)
4. F G A H C D E F Lydická(Lydian)
5. G A H C D E F G Mixolydická(Mixolydian)
6. A H C D E F G A Aiolská(Aeolian) MOL prirodzená
7. H C D E F G A H Lokrická(Locrian)

Je veľmi dôležité brať tieto stupnice ako nové farby a nie sa snažiť ich spájať s durovou stupnicou. Jasné, je treba vedieť ako vznikli, ale tým to končí. Napríklad môžem si povedať, že E frygická je v podstate C dur. Takže budem hrať C a hotovo. To je síce pekné ale strácam tým kontakt s E, pretože akordické tóny sú E G H D (sme v E). Keď budem rozmýšlať v C, budú pre mňa akordické tóny C E G … a samozrejme to bude znieť oveľa horšie. Preto teraz budeme všetky módy začínať tónom A! Mód môže mať durový alebo molový charakter podľa toho, akú má terciu. Ak má veľkú - má durový, ak malú – molový charakter. Každý mód má svoj charakteristický interval, ktorým sa odlišuje od durovej príp. molovej stupnice. Na každom stupni je treba vedieť postaviť akord a tým vedieť, ktoré akordy mi budú dokopy dávať ten ktorý mód.

1. Ionian
A H C# D E F# G# A
Akordy: Amaj Hmi7 C#mi7 Dmaj7 E7 F#mi7 G#mi7b5
Obyčajná durová stupnica.

2. Dorian
A H C D E F# G A
Molový charakter. Charakteristický interval – veľká sexta (dórska sexta)
Akordy: Ami7 Hmi7 Cmaj7 D7 Emi7 F#mi7b5 Gmaj7
Je to v postate molová stupnica so zvýšeným 6. stupňom.

3. Frygian
A Bb C D E F G A
Molový charakter. Charakteristický interval – malá sekunda (frygická sekunda)
Akordy: Ami7 Bbmaj7 C7 Dmi7 Emi7b5 Fmaj7 Gmi7
Je to v postate molová stupnica so zníženým 2. stupňom.

4. Lydian
A H C# D# E F# G# A
Durový charakter. Charakteristický interval - zväčšená kvarta (lydická kvarta)
Akordy: Amaj H7 C#mi7 D#mi7b5 Emaj7 F#mi7 G#mi7
Je to durová stupnica so zvýšeným 4. stupňom.

5. Mixolydian
A H C# D E F# G A
Durový charakter. Charakteristický interval – malá septima (mixolydická septima)
Akordy: A7 Hmi7 C#mi7b5 Dmaj7 Emij7 F#mi7 Gmaj7
Je to durová stupnica so zníženým 7. stupňom.

6. Aeoian
A H C D E F G A
Obyčajná molová stupnica.
Akordy: Ami7 Hmi7b5 Cmaj7 Dmi7 Emi7 Fmaji7 G7

7. Locrian
A Bb C D Eb F G A
Táto stupnica má na prvom stupni zmenšený akord, ktorý je nestabilný a má snahu sa rozviesť. Z toho dôvodu sa nepoužíva moc ako modálny zvuk. Hráme ju cez mi7b5(halfdimished) akordy.

Z ukážok je myslím dobre vidieť, že každy mód má svoj charakteristický zvuk a nemá už s pôvodnou durovou nič spoločné. Je dobre si tie ukážky možno pár krát pustiť a snažiť sa zapamätať si tie farby. V praxi treba módy rozoznávať podla sluchu. Jednotlivé farby sú tak silné, že každá ukážka by mohla byť kludne nejaký song a to som iba tak spojil pár tónov a do toho trošku zaimprovizoval.

Dúfam, že som mojimi siahodlhými úvahami aspoň niekomu pomohol vniknúť hlbšie do teoretickej mystiky hudby..

Náš portál je mediálny partner obnovenej súťaže Gitariáda, ktorú pred časom organizoval časopis Muzikus a konala sa každoročne v Prahe. Všetci gitaristi, ktorí majú chuť si zmerať svoje gitarové schopnosti s inými a ukázať, čo v nich je, majú teraz jedinečnú možnosť.

Tu sú pravidlá:

1. GITARIÁDA 2010 je súťaž pre gitaristov a basgitaristov zo Slovenska a Českej republiky, určená pre všetky vekové kategórie.

2. Súťaž bude prebiehať v štyroch kategóriách:

• Rocková gitara

• Jazz/Blues gitara

• Bluegrass/Country/Folk gitara

• Basgitara

3. Prihlásiť sa je možné iba do jednej z kategórií.

4. Súťaž bude prebiehať pod dozorom odbornej poroty v dvoch kolách:

Prvé – výberové kolo:

Výber finalistov bude prebiehať na základe doporučených demo CD. Prihlášky s demo CD je nutné doručiť organizátorom najneskôr do 15. augusta 2010

a následne druhé kolo:

Finále – verejná súťaž

GITARIÁDA 2010

25. september 2010 v Banskej Bystrici
Dom kultúry na Námestí Slobody 3

(zoznam postupujúcich do finále bude zverejnený od 25. augusta 2010 na stránke www.gitariada.sk)

Bližšie informácie o účasti vo finále dostanú postupujúci finalisti e-mailom.

5. Prihlášky vo formáte PDF sa nachádzajú na registračnej stránke www.gitariada.sk. Po registrácii si súťažiaci stiahne prihlášku a po jej vytlačení, vyplnení a vystrihnutí ju vloží do obalu svojho demo CD tak, aby bolo čitateľné, o koho ide, a zašle toto CD na adresu:

Hudobniny BIG MUSIC
Partizánska cesta 36
974 01 Banská Bystrica

Pre uľahčenie práce organizátorov súťaže je každý z uchádzačov, ktorý zašle do súťaže vyplnenú prihlášku s demo CD ZÁROVEŇ povinný byť aj riadne zaregistrovaný na oficiálnej stránke súťaže www.gitariada.sk. Bez online registrácie jeho prihláška NIE JE považovaná za platnú.

Každý prihlásený zašle do súťaže iba jedno demo CD. Súťažné CD musí byť na horeuvedenú adresu DORUČENÉ najneskôr 15. augusta 2010. Po tomto termíne sa ďalšie doručené CD neberú do úvahy.

Demo CD musí obsahovať:

1 vlastnú inštrumentálnu skladbu

1 prevzatú skladbu od akéhokoľvek autora v inštrumentálnej podobe (odporúča sa „klasika“, napríklad J. Hendrix… nie je však podmienkou, môže to byť úryvok z jednej skladby alebo zmes skladieb od jedného autora, príp. viacerých autorov). Trvanie žiadnej zo skladieb na demo CD nesmie presiahnuť 3 minúty.

6. Do finálového kola každej kategórie postupuje 5 súťažiacich a dvaja náhradníci vybraní pre prípad neúčasti vybraného finalistu (choroba, úraz, rodinné dôvody…).

7. V prípade postupu musí súťažiaci do finálového kola vybrať maximálne dve skladby, spracované v inštrumentálnej podobe. Jedna z nich musí byť jeho vlastná kompozícia, druhú si zvolí súťažiaci podla vlastného uváženia. V kategórii basgitara je nutné voliť skladby tak, aby bola basgitara nosným nástrojom v danej skladbe. Skladby, ktoré súťažiaci odohrá vo finálovom kole, môžu ale nemusia byť rovnaké, ako skladby na demo nahrávke.

8. Všetky náklady spojené s prihlásením, výrobou demo nahrávky, či ďalšou účasťou na súťaži Gitariáda 2010 (poštovné, doprava, ubytovanie súťažiaceho i jeho sprievodných hráčov..) si každý prihlásený hradí sám.

9. Usporiadateľ zabezpečí profesionálne ozvučenie – PA systém, „nástrojovku“ (gitarový a basgitarový aparát a biciu súpravu), odposluchy atď.

10. Súťažiaci si môžu na svoje finálové vystúpenie prizvať na pódium maximálne 3 spoluhráčov, t.j. maximálny celkový počet osôb na pódiu je 4.

11. Súťažiaci môžu súťažiť aj s podporou half playbacku, k dispozícii bude CD prehrávač, resp. si súťažiaci donesie svoje zariadenie – kvôli technickej špecifikácii organizátorovi VOPRED NAHLÁSI druh zariadenia.

12. Poradie súťažiacich vo finále bude vyžrebované pri prezentácii finalistov, ktorá prebehne od 10:00 – 11:30 hod. v deň konania finále, t.j. 25. septembra 2010. Každý súťažiaci si pri prezentácii vytiahne zo žrebovacieho zariadenia lístok s poradovým číslom

13. Každý účastník finále zaplatí pri prezentácii nevratné zápisné vo výške 10 € . Platí sa len za súťažiaceho, nie za jeho spoluhráčov

14. Finálové kolo bude organizované ako udalosť s prístupom verejnosti

15. V každej kategórii budú vyhlásené iba prvé tri miesta.

16. Po vyhlásení výsledkov a odovzdaní cien nasleduje KONCERT VÍŤAZOV a KONCERT HOSŤA VEČERA.

Ďalej budú vyhlásené ceny:

Cena diváka – vyhlásená na základe diváckeho hlasovania

Cena za najlepší inštrumentálny výkon - vzťahuje sa na všetkých účinkujúcich a všetky nástroje, vrátane sprievodných hráčov – nie je výhradne určená pre súťažiacich gitaristov a basgitaristov

Zvláštna cena – bude vyhlásená výhradne v prípade, že sa porota a sponzori zhodnú na vesmírnej výnimočnosti jedného z účastníkov súťaže.

17. Víťaz ktorejkoľvek ceny v ktorejkoľvek kategórii (Rocková gitara, Jazz/Blues gitara, Bluegrass/Country/Folk gitara, Basgitara, Najlepší inštrumentalista, Cena diváka…) sa nemôže zúčastniť ako súťažiaci nasledovného ročníku súťaže Gitariáda.

UPOZORNENIE:

V prípade prihláseného/súťažiaceho a/alebo jeho spoluhráča, ktorý najneskôr 15. augusta 2010 (najneskorší dátum doručenia demo CD do prvého, t.j. výberového kola) nedovŕšil vek 15 rokov, resp. nie je držiteľom občianskeho preukazu, je nutné, aby prihlášku podpísal aj jeho zákonný zástupca. Účasť súťažiacich a ich spoluhráčov mladších ako 15 rokov, resp. súťažiacich a ich spoluhráčov bez platného občianskeho preukazu vo finále súťaže GITARIÁDA 2010 bez sprievodu zákonného zástupcu nebude umožnená. Zákonný zástupca súťažiaceho, ako aj spoluhráča, je plne zodpovedný za akékoľvek jeho konanie.

Vysvetlivky:

prihlásení = všetci, čo sa do súťaže prihlásili
súťažiaci = finalisti, t.j. osoby, ktoré postupujú do finálového kola

Usporiadateľ súťaže si vyhradzuje právo zmeniť ktorýkoľvek bod štatútu súťaže GITARIÁDA 2010 (týchto pravidiel) bez uvedenia dôvodu a zaväzuje sa súťažiacich o prípadných zmenách včas informovať prostredníctvom e-mailu alebo osobne v deň konania finálového kola.

Všetci prihlásení i súťažiaci sú povinní oboznámiť sa so štatútom súťaže. Prihlásením do súťaže potvrdzujú, že sú s jej pravidlami oboznámení a súhlasia s nimi. Každé porušenie štatútu súťaže môže viesť okamžitej diskvalifikácii prihláseného v ktoromkoľvek kole súťaže.

Za všetky osobné veci si každý zo zúčastnených ručí sám. Usporiadateľ nemôže prevziať zodpovednosť za žiadnu stratu, poškodenie alebo krádež majetku účastníkov súťaže a/alebo ich sprievodných hráčov či zákonných zástupcov.

Akékoľvek ďalšie informácie o súťaži GITARIÁDA 2010 sa podávajú výhradne na základe emailovej otázky na adrese info@gitariada.sk

www.gitariada.sk
www.bigmusic.sk