Behringer Virtualizer DSP-2024P

Júl 31st, 2007
Napísal:
Kategória: Testy

Každý test má nejaké kritérium, podľa ktorého recenzent výrobok posudzuje. Ja navrhujem na začiatok jednoduchú otázku -

Čím sa líši nekvalitný multiefekt od kvalitného?

Nie je to ani počet spracovávaných efektov súčasne, ani množstvo navoliteľných algoritmov a ich parametrov. Nie je to ani o značke či o cene. Je to v tom, ako sa dokáže vysporiadať so signálom bez straty transparentnosti a prirodzenosti. Teda ide o to, či signál skutočne iba obohatí o dozvukové a modulačné efekty, alebo prechádzajúci signál zdegraduje a dodá do neho rušivé zložky.

Teda ide laicky povedané o to, či bude signál napriek efektovaniu stále čitateľný, konkrétny a nerozmazaný, s pôvodnou farbou zvuku bez degradácie, do ktorej boli iba pridané efektové zložky.

Niektoré nekvalitné efektové procesory pridávajú do zvuku zložky, ktoré pôsobia skôr ako šum, než efektový signál. Predstavme si napríklad skreslenú gitaru so zlým hallom. Akonáhle ho pridáme viac, začne byť signál akoby zašumený, do zvuku sa pridáva akýsi drnčivý kovový pazvuk, v riffových pasážach je tón rozmazaný a nekonkrétny, ale akonáhle zahraje gitarista sólo, akoby ten hall tam ani nebol, je nevýrazný a gitara pôsobí takmer sucho. Ak ho dám viac, v sóle síce vynikne, ale z doprovodov mám maglajz. Práve reverbové algoritmy a ich správanie sa s reálnym signálom predstavujú skvelý test pre efektový procesor, kde sa ukáže pravda o danom zariadení.

A tento test Behringer zvládol!

V tomto teste obstál Behringer na jednotku. Hneď prvý preset ukázal, čo táto mašina vie. Ani pri dlhých halloch (cez 6s!!!) a vysokých pomeroch dry/wet sa nestratila zo zvuku konkrétnosť, palm mutingy boli krásne čitateľné, akoby tam ten hall ani nebol zapojený, ale akonáhle som prestal hrať, za posledným tónom krásne doznel hlasitý dlhý "chvost", bez hnusného digitálneho zrnenia a kovovej príchuti, ale krásne priezračný, trblietavý a čistý. Akonáhle som hral pasáže, kde som striedal doprovody a sólo, mal som pocit, ako keby mi niekto na sólo poriadne pridal hall a na doprovod ho zasa nenásilne ubral. Proste bez obáv ide hrať ostré sekané pasáže bez "blata a kovového bordelu" v zvuku a vzápätí zatiahnuť dlhý tón s pekne šťavnatým priestorovým vyznením. To ma veľmi príjemne prekvapilo. Jednoznačne to poukazuje na veľmi kvalitný algoritmus, ktorý zrejme vychádza nie z klasického kaskádového reverbu, ale z dobre navrhnutého matematického modelovania, súčasťou ktorého bude asi aj nejaký adaptívny proces meniaci doznenie a jeho farbu podľa spektra spracovaného signálu.

Modulačné efekty (modelované podľa historických zariadení) sú pestré a dá sa nájsť hodne zaujímavých zvukov, ktoré však až na pár extra výnimiek typu vocoder či fuzz bez výhrady rešpektujú signál a nerobia z neho chemický koktail, ale skôr podtrhnú prirodzenú krásu gitarového zvuku, nesnažia sa z gitary urobiť niečo iné.

Pritom je zvuk veľmi prirodzený a nenásilný, v žiadnom prípade z neho necítiť digitálny chlad, má skôr príjemnú teplú farbu. Vďaka 24 bitovému spracovaniu v zvuku nie sú počuteľné rušivé šumy a jeho charakter je veľmi naturálny, napriek absencii true bypassu som nezaregistroval ani náznak toho, aby "žral signál". Ak sa zaradí bypass, skutočne je počuť pôvodnú farbu zvuku bez zmien. Takisto nie je počuť nijaké oneskorenia. Skutočne ani sa mi nechce veriť, že tá krabica je od Behringeru, najmä v porovnaní so starším 16bitovým modelom.

Počul som mnohé reverby, hardwarové aj softwarové, a myslím si, že sa Behringer za tento výrobok nemusí hanbiť. Tentokrát názov zodpovedá zvuku, skutočne sa to celé správa ako virtuálny priestor.

Aby som zasa len nechválil, musím spomenúť aj negatíva

1. Firemné presety sú príliš preexponované, skôr na ukážku toho, čo tá mašina vie (kto preboha na živé hranie použije 6s hall?), na živé hranie si treba urobiť vlastné, decentnejšie.

2. Editácia je trochu nepraktická, efekt má malý displej a editačné "čudlíky" menia funkciu podľa kontextu, takže úprava v reálnom čase bude závisieť od toho, ako sa človek s efektom zžije a dostane ovládanie "do krvi".

3. Prepínanie je trochu zdĺhavé, počuť tam cca polsekundovú pauzu, záleží však od toho, ako sa oba algoritmy líšia.

4. Nie je tam USB, takže zabudnite na programovanie pomocou SW editora, ako napr. u Line6. Dá sa však programovať cez MIDI … pomocou SysExcl.

Záver

Je to efekt vhodný pre gitaristu, ktorý nepotrebuje prepnúť desať patchov za jednu skladbu, ale pritom nechce robiť kompromisy v kvalite zvuku a potrebuje skutočne kvalitný dozvukový procesor a nie šumítko. Z toho jasne vychádza aj jeho koncepcia – nastav si preset a hraj, efekt sa sám postará o to, aby nenásilne obohatil hru a dal pritom vyniknúť prirodzenému tónu gitary, ukázal sa v plnej kráse, a to presne tam, kde treba – v sólových pasážach. V doprovodoch je skôr nenápadne podfarbujúci celok a nebije sa s pôvodným zvukom. To je veľké plus pre živé hranie. Nie je sa treba rozptyľovať zapínaním a vypínaním dozvuku na sóla, prípadne meniť intenzitu efektu podľa hranej pasáže. Bude ho počuť, krásne nafúkne a obohatí tón, ale nič neuberie z jeho konkrétnosti.

Ak niekto chce často a hodne prepínať rôzne zvuky, tomu tento procesor veľmi nevyhovie a bude sa musieť porozhliadnuť u konkurencie, musí však rátať s tým, že tento komfort niečo stojí (minimálne štvornásobok ceny Virtualizera). Tento efekt sa totiž dá zohnať za 4090,-Sk, teda za smiešnu sumu, za ktorú človek u iných firiem nekúpi pomaly ani jednoduchú krabičku.





2018 Copyright Gitaristi.sk. All rights reserved.