Ako na kvalitný nitrolak “na kolene”

September 4th, 2010
Napísal:
Kategória: Články

Keďže sa v poslednom období v diskusiách v našom fóre objavilo viac príspevkov a dotazov ohľadne lakovania gitary, skúsim napísať niekoľko vlastných skúseností.

Hneď v úvode sa musím priznať, že nie som žiaden expert na laky, ani technológie okolo nich. Iba čo som si svojpomocne nejaké gitary už nalakoval. Gitarári a odborníci mi snáď odpustia zjavné amaterizmy v ˝mojich˝ postupoch :) .

V názve článku je, že budeme pracovať ˝na kolene˝. To znamená, že nemáme k dispozícii žiadne lakovacie, ani striekacie, a ani nijaké podobné zariadenie. Preto si vystačíme s obyčajnou štetkou. Volíme skôr menší typ, ale to je asi skôr na vlastnej úvahe každého. Sám som sa oklamal, keď som kúpil nejakú podľa ceny kvalitnejšiu, ktorá mala navyše v názve ˝profesional˝. Mala peknú, lesklú, červenú rúčku, z ktorej po ponorení do riedidla celá červená vrstva zliezla a zafarbila všetko na ružovo. Druhá kúpená štetka s obyčajnou žltou rúčkou už bola fajn.

V názve článku sa ďalej spomína, že budeme robiť nitrocelulózny, skrátene nitrolak. Ľudovo nazývaný aj acetónový, keďže sa riedi acetónom, respektíve acetónovým riedidlom. Nitrolaky sa používali na elektrické gitary pôvodne. Ich nevýhodou oproti modernejším lakom je okrem iných aj dlhšia doba schnutia, čiže vyššia časová (a tým aj finančná) náročnosť. Na druhej strane panuje všeobecná zhoda o ich priaznivejšom vplyve na zvuk, takže dnes ich používajú iba renomovanejšie firmy (napríklad Gibson), a z nich niektoré iba na vyššie modelové triedy (Fender). Takže keď už sme sa rozhodli lakovať si nástroj svojpomocne, prečo to nespraviť tak, ako to robia u gitarárskej špičky ? :) . Priznám sa, že vplyv na zvuk nedokážem reálne zhodnotiť, to by sa podarilo asi iba niekomu, kto nalakoval rôznymi typmi lakov tých gitár podstatne viac. Dokážem však zhodnotiť vzhľad. Nitrolak sa mne osobne zdá krajší, má iný lesk, pekne starne a aj po rokoch stále trochu pracuje.

No a čo budeme teda potrebovať ? Štetku sme spomínali. Samozrejmosťou je dokonale očistené a vyhladené drevo, zbavené zvyškov prípadných starých náterov. Vyšmirgľované postupne až po tie najjemnejšie šmirgle. A laky. Keďže je drevo pórovitý materiál, tak aby sme dosiahli peknú hladkú plochu a nemuseli pre sadanie laku do pórov dávať príliš veľa vrstiev, použijeme najprv základný brúsiteľný lak. U nás taký vyrába Chemolak pod označením C1175. Ten vyplní póry a rýchlo vytvrdne. Na neho môžeme pokračovať matným alebo lesklým vrchným lakom. Budem písať o lesklom, lebo s ním mám skúsenosti. Chemolak ho vyrába pod označením C1037. Na riedenie môžeme použiť čistý acetón alebo riedidlo C6000. Medzi základný a vrchný lak môžeme dať vrstvu farebného laku. Ja som taký nepoužil, nebudem teda o ňom písať.

A dostali sme sa k samotnému lakovaniu. Drevo máme vyhladené a vyčistené. Ja som skončil pri šmirgli č. 600. Ešte pred nanesením prvej vrstvy laku nanesieme na drevo štetkou čisté riedidlo a necháme vypariť. Drevo sa tak odmastí a zároveň sa mu postavia zvyšky chlpov. Znovu prebrúsime najjemnejším šmirgľom a vyutierame suchou čistou tkaninou, čo nepúšťa vlákna. Drevo v tomto štádiu chytáme do rúk čo najmenej. Akákoľvek mastnota je odteraz náš úhlavný nepriateľ !

Základný lak si prelejeme z plechovky do nejakej sklenenej, napríklad zaváraninovej fľašky. Pred prelievaním ho dôkladne premiešame. Neodporúča sa ho pretrepávať v zavretej plechovke, mohlo by dôjsť k vystreleniu vrchného uzáveru. Prelievame ho cez manželkinu, frajerkinu, maminu alebo sestrinu nylonovú pančuchu, aby sme odfiltrovali prípadné mechanické nečistoty. A vôbec – ak chceme vrstvu dokonale lesklého povrchu a pod tým peknú naturálnu kresbu dreva, pracujeme veľmi opatrne. Vlasy, chlpy, smietky, prach, či šušne z nosa sú náš nepriateľ číslo 2. ! Preto aj štetku pred prvým použitím riadne vyohýbame a snažíme sa odhaliť všetky štetiny, ktoré by mohli povypadávať. Nie je totiž nič horšie, ako objaviť štetinu vypadnutú 3 vrstvy laku dozadu, pod milimetrovou vrstvou ďalšieho laku !

Lak treba riediť iba minimálne. Hustejšieho nanesieme viac. Nanášame krátkymi pohybmi štetky smerom von z tela, od kraja dookola postupne k stredu. Opatrne nalakujeme vždy aj boky tela. Celý čas dávame pozor na zatekanie laku po stranách dole. Každý jeden zatečenec likvidujeme štetkou, hneď ako sa objaví. Zabudnutý zatečenec pri zatekaní robí cestičku a zospodu tela zaschnutú kvapku. Aj cestička, aj kvapka sa dodatočne ťažšie odstraňuje, treba okolo viac brúsiť, čiže iba čo si narobíme zbytočnú robotu. Zatečence sú skrátka nepriateľ číslo 3 ! Pri nanášaní štetkou dávame pozor, aby sme sa už nevracali naspäť na miesta, kde sme už lakovali. Môžeme polozaschnutú vrstvu laku potrhať a opäť si pridať zbytočnú robotu. Základný lak schne rýchlo, takže už po niekoľkých minútach môžeme telo otočiť a pokračovať v nanášaní rovnako aj na druhej strane. Telo máme samozrejme vo vzduchu, určite ho nepoložíme na čerstvo nalakovanú vrstvu. Ako si ho kto už napolohuje, je na vlastnej úvahe. Ideálne je mať prišróbovaný na krkovom lôžku nejaký masívnejší hranol dreva, na ktorom to môžeme mať položené, a za ktorý to môžeme pri manipulácii aj držať. Po 30-40 minútach je základný lak vhodný na prebrúsenie. Použijeme šmirgeľ okolo 200-vky. Prvú vrstvu zbrúsime iba veľmi jemne, každú ďalšiu môžeme brúsiť dôkladnejšie. Počet vrstiev závisí od pórovitosti dreva. Keď po tretej, možno štvrtej vrstve dôjdeme do štádia, že šmirgľom dokážeme zbrúsiť povrch ako-tak hladko a lak už nesadá do pórov, môžeme sa pustiť do nanášania vrchného náteru.

Základná príprava vrchného laku je úplne rovnaká – premiešať, preliať, nezabudnúť na ďalšiu nylonovú pančuchu a môžeme zvesela vrstviť. Malá zmena je, že vrchný lak schne podstatne pomalšie. Medzi jednotlivými vrstvami nebudeme čakať ¾ hodiny, ale povedzme jeden deň. Takisto, keď budeme otáčať telo z jednej strany na druhú, radšej si počkáme, aby nám čerstvo nanesená hrubá vrstva nezačala stekať, či odkvapkávať. Malá zákernosť je aj v tom, že každá ďalšia vrstva čiastočne rozpustí aj predchádzajúcu už zaschnutú vrstvu, takže s pribúdajúcim lakom sa doba schnutia predlžuje. Nezabúdame po každej vrstve priebežne prebrusovať. Počet vrstiev dáme tak trochu podľa intuície. Záleží na tom, ako hustý lak nanášame, čiže koľko ho vieme v jednej vrstve naniesť. A tiež, nakoľko hrubú vrstvu laku chceme (ja mám radšej hrubší lak).

Keď už máme laku koľko chceme, máme ho šmirgľom 200-vkou vybrúsený do hladka bez stôp po štetkovaní a stále ho je na gitare dostatočné množstvo, môžeme začať s leštením. Predtým ešte dobrúsime postupne všetkými šmirgľami od 200 až po najjemnejšie, aké zoženieme. Pri šmirgľovaní dávame pozor na rovnomernosť pohybov po tele, aby sa nám lak na jednom mieste príliš neprehrial a nezmäkol; mohli by sme ho nechtiac poškodiť. Medzi poslednou vrstvou laku a finálnym brúsením je dobré nechať si pár dní pauzu, aby sme mali istotu, že lak skutočne dobre preschol a vytvrdol. Po absolvovaní šmirgľov leštíme Silichrómom. To si zoberieme nejakú napríklad flanelovú tkaninu, spravíme si z nej tvrdú ˝guču˝, natlačíme z tuby Silichróm a šúchame po povrchu laku. Najprv sa pasta len rozotiera a ide to ľahko. Postupne to pôjde ale ťažšie a ťažšie – vtedy sa začína lak naozaj leštiť. Výsledkom tohto by mal byť vysoký lesk a hladučký povrch bez akýchkoľvek stôp. Najprv si to vyskúšame na kúsku gitary. Ak po leštení nie je povrch hladký, ale sú na ňom ryhy, vrátime sa opäť k najjemnejším šmirgľom, prípadne, siahneme po receptúre našich otcov a dedov. Zájdeme do lekárne a vypýtame si parafínový olej. Je možné, že sa budú zdráhať. Skúsime však zapojiť všetok šarm, ktorý budeme mať k dispozícii. Nasledujúci postup je takýto: zoberieme si flanelovú tkaninu a spravíme si už vyššie spomínanú ˝guču“. Namočíme ju do parafínového oleja a následne mierne do acetónu, respektíve C6000 riedidla. Leštíme povrch malými krúživými pohybmi. Nezostávame bez pohybu na jednom mieste, lebo nám acetón rozpustí lak, ˝guča˝ sa nám prilepí a lak sa poškodí. Princíp je v tom, že acetón zahladzuje posledné ryhy, čo zostali ešte po šmirgľovaní a vďaka parafínu sa “guča” dobre kĺže po povrchu. Keď sa prestáva kĺzať, namočíme do parafínu. Keď sa iba kĺže a neleští, namočíme do acetónu. Takto preleštíme celé telo. Po následnom vyleštení Silichrómom budeme mať povrch, pred ktorým sa môžeme ráno holiť. Zvyšky po Silichróme zotrieme slabou mydlovou vodou a vyutierame dosucha a dočista.

Hotovo.

Nitrocelulózny lak smrdí jak tchor. Mne síce po čase voňal, ale okolie si bude stáť stále za tým, že smrdí :) . Je lepšie pracovať vo vnútri, v dobre vetranom priestore, než na balkóne či vonku. Jednoducho preto, aby nám na schnúci povrch nesadal prach, smietky či vtáčí trus. Štetku keď nepoužívame, máme ponorenú v nádobke s riedidlom, aby nám nestvrdla.

A to je už naozaj všetko, veľa šťastia a snažte sa nedýchať rovno z fľašky :) .





2014 Copyright Gitaristi.sk. All rights reserved.